Mapa stránky

Príbeh násilia financovaného petrodolármi sa začal dávno a vstúpiť doň možno na ktoromkoľvek mieste. Pre dramatický efekt napríklad v okamihu, keď dvaja študenti zo Saudskej Arábie, Nawaf Alhamzi a Khalid Almihdhar, pristáli na letisku v Los Angeles.

 

Imigrační úradníci na medzinárodnom letisku v L. A. nemohli vtedy tušiť, že obaja budú, spolu s 13-timi ďalšími saudskými Arabmi, medzi 19 teroristami, ktorí unesú 11. septembra 2001 štyri lietadlá komerčných liniek a zabijú nimi tisíce ľudí.

V Los Angeles ich čakal, hoci neskôr vyšetrujúcim orgánom tvrdil, že sa stretli náhodou, ďalší saudský občan žijúci už roky v Amerike, Omar al-Bayoumi. Zaviezol ich do San Diega, usporiadal na ich privítanie večierok, vybavil im bývanie blízko svojho bytu a zaplatil za nich prvé nájomné. Zariadil pre nich aj otvorenie bankového účtu, vybavil preukazy sociálneho poistenia (identifikačnú nevyhnutnosť v Amerike) a kurzy lietania na Floride. Odvtedy im mesačne finančne prispieval. Jednoducho krajan.

Al-Bayoumi je zvláštna postava. Večne sa motal okolo saudských študentov v San Diegu a Los Angeles, až nadobudli dojem, že o nich podáva správy domov. Priateľom rozprával, že si robí doktorát na štátnej univerzite v San Diegu, tam však o ňom nič nevedia. Podľa vyšetrujúcich orgánov v minulosti pracoval (asi ako pilot) pre spoločnosť Dallah Avco, ktorá má veľké kontrakty so saudským ministerstvom obrany a letectva, a ktorého šéfom je princ Sultan, otec súčasného saudského veľvyslanca v Spojených štátoch. Al-Bayoumiho manželka začala krátko po príchode Alhamziho a Almihdhara dostávať mesačné príspevky okolo 2000 dolárov. Peniaze prichádzali prostredníctvom šekov, ktoré vystavovala cez washingtonskú banku saudská princezná Haifa, manželka saudského veľvyslanca. Tá ich posielala Majede Ibrahim Dweikat, ktorá ich prepisovala na al-Bayoumiho manželku. Platby prichádzali od januára 1999 až do leta 2002.

Al-Bayoumi opustil San Diego dva mesiace pred teroristickým útokom 11. septembra 2001 a vynoril sa vo Veľkej Británii ako študent na Aston University v Birminghame. Tam ho britskí agenti vyšetrujúci pozadie útoku na Ameriku zatkli, podarilo sa mu však presvedčiť ich o svojej nevedomosti. Následne zmizol - asi do Saudskej Arábie.

Príbeh má ďalšie pikantné detaily. To sú však naozaj iba detaily, pretože príbeh saudských peňazí plynúcich do financovania teroru je nekonečný, zaplnený množstvom mien a inštitúcií, a takmer neprehľadný. Takmer. Niečo sa však o ňom predsa len dá povedať.

Ropa a šaría

Saudská Arábia bola až do objavenia najväčších zásob ropy na svete bezvýznamným púštnym kráľovstvom. Územie a bojujúce arabské kmene zjednotil ešte v 7. storočí prorok Mohamed (Mekka, prorokovo rodisko, aj Medina, miesto jeho hrobu, dve kľúčové miesta islamskej viery, ležia na území Saudskej Arábie), potom bol však politický osud krajiny zložitý. V novšej histórii krajiny zohral kľúčovú úlohu Muhammad ibn Abd al-Wahháb (1699 až 1791), ktorého možno považovať podľa niektorých prameňov za prvého islamského fundamentalistu modernej doby. Jeho učenie si osvojili ako štátnu náboženskú doktrínu vtedajší vládcovia (emiri) tej časti arabského poloostrova. To platí dodnes. V 18. storočí si podrobili krajinu otomanskí Turci. V roku 1913 ibn Saud, zakladateľ súčasnej vládnucej dynastie, zvrhol tureckú nadvládu a v rokoch 1925 a 1926 územie rozšíril o ďalšie oblasti. Vládol do svojej smrti v roku 1953. Potom sa postupne dostávali na trón jeho synovia. Kráľovská rodina má dnes stovky členov. Saudská Arábia nemá ústavu ani volený parlament a platí v nej islamské právo šaría uplatňované s príznačnou krutosťou (najmä vďaka wahhábizmu ako štátnej interpretácii islamu). Má asi 22,7 miliónov obyvateľov plus asi 5 miliónov prisťahovalcov, ktorí nemajú saudské občianstvo. Príjmy z vývozu ropy sú obrovské, krajina je však známa obrovskou mierou korupcie vládnucej rodiny i úradníkov.

Svet má so Saudskou Arábiou a jej peniazmi dva veľké problémy - vývoz wahhábizmu do celého moslimského sveta (vrátane islamských komunít v západných štátoch) a financovanie terorizmu. Sú spolu beznádejne prepletené. Al-Wahhábovo učenie považuje všetky vplyvy, ktoré prenikli do islamu asi po roku 960 n. l. za herézu a žiada ich odstrániť. Jeho nasledovníci sami seba nazývajú muwahhidun, čo znamená „unitaristi“. Je to zdôraznenie dôsledného monoteizmu bez akýchkoľvek iných autorít. Kresťania a židia sú pre nich rovnako pohanmi a polyteistami ako moslimovia iného názoru - nota bene tí, ktorí sa pokúšajú prispôsobiť islam požiadavkám modernej doby. Tých všetkých treba buď obrátiť na pravú vieru, alebo zabiť.

Al-Wahhábovo učenie odmietli ako herézu duchovní hlavného prúdu sunitskej vetvy islamu a obvinili ho dokonca (typická ulievka bohom) z konšpirácie s agentmi britského impéria (v 18. storočí!). Podľa nich vládnuci saudskí emirovia zistili, že wahhábizmus je v súlade s ich túžbou zväčšiť svoju moc a rozšíriť teritóriá, preto ho prijali a vnútili miestnym arabským kmeňom. Tým nakoniec vyhovovalo stať sa vojakmi emira a zmocniť sa majetku a životov tých, ktorí neboli vyznavačmi wahhábizmu. Sunitskí duchovní tiež píšu, že wahhábizmus sa nešíril cestami poznania, ale krutosťou a prelievaním krvi.

Wahhábizmus bol dlhší čas minoritným úkazom islamského sveta, odsúdeným na izolovaný život v arabskej púšti - kým do toho nevstúpili ropné peniaze. Saudské peniaze dnes financujú napríklad len v Indii, Bangladéši a Pakistane do 10 000 madrás, islamských škôl prevádzkovaných sektou Deobandi, blízkou wahhábizmu, kde je jedinou učebnou látkou memorovanie celého Koránu, a ktoré sú inkubátormi fanatizmu a potenciálne terorizmu. Plodom tohto prúdu bol i Taliban. Pre mnohé deti je to jediné vzdelanie, ktoré je v danej, spravidla strašne chudobnej oblasti prístupné. Podobné je to v moslimských komunitách v západnej Európe a Spojených štátoch. Dnes má doslova každé väčšie západoeurópske mesto, kde žije moslimská komunita, saudským režimom sponzorovanú wahhábistickú mešitu alebo islamské centrum, ktoré sa nevyhnutne stávajú zdrojmi extrémizmu a vychovávajú potenciálnych teroristov. Michail Roščin z Keston News Service publikoval znepokojujúcu analýzu o rozširovaní wahhábizmu v Dagestane a Čečensku. Hlasy umierneného, nemilitantného islamu dnes takmer nepočuť, hoci mnohí odborníci, ktorých nemožno upodozrievať z neprimeranej tolerancie voči extrémizmu, ako napríklad Daniel Pipes z Middle East Forum, odhadujú, že predstavuje stále väčšinu, i keď zväčša mlčiacu. Mlčiacu očividne najmä z toho dôvodu, že nemá k dispozícii ropné miliardy zo Saudskej Arábie na kontrapropagandu. Hoci, ktovie dokedy a či vôbec je to ešte väčšina a či sa wahhábizmus naozaj do akej miery vzdialil od podstaty islamu.

Teror namiesto Michaela Jacksona

Niektorí analytici uvádzajú, že Saudská Arábia naštartovala pri rozširovaní svojej verzie islamu postupne „najväčšiu propagandistickú kampaň v dejinách vôbec“ (Alex Alexiev v NRO, 28. októbra 2002). Aj podľa oficiálnych saudských zdrojov len v rokoch 1975 až 1987 Rijád minul na „zámorskú rozvojovú pomoc“ približne 4 miliardy dolárov (!) ročne. V nasledujúcich rokoch boli exportované sumy sotva menšie. Dá sa zodpovedne predpokladať, že aspoň polovica tejto sumy - za 25 rokov okolo 50 miliárd dolárov - išla na čisto „islamské aktivity“, teda financovanie náboženského extrémizmu. MEMRI (Middle East Media Research Institute), malá organizácia, ktorá sa sústreďuje na preklady arabských médií, prináša dych vyrážajúci obraz nenávistnej propagandy šírenej do celého arabského a moslimského sveta najmodernejšími technológiami a financovanej predovšetkým saudskými petrodolármi. Na tlačovej konferencii 5. decembra 2002 vo Washingtone MEMRI prezentoval aktivity televíznej stanice IQRAA, globálneho televízneho kanálu, ktorý patrí saudskej spoločnosti ART s vysielacími zariadeniami v Taliansku. Tie aktivity hraničia s nepríčetnosťou. Milióny moslimských divákov mohli na tomto kanáli vidieť napríklad profesora Adela Sadeka, šéfa univerzitnej psychiatrickej fakulty v Káhire, ako vysvetľuje, analyzujúc „psychologickú štruktúru“ sebevražedného atentátnika, že západná civilizácia nepozná koncepciu sebaobetovania a cti, a preto nemôže pochopiť jeho povznášajúcu skúsenosť. Alebo doktorku Basimu al-Hakawi, profesorku sociálnej psychológie z Maroka, ako vysvetľuje, že sebevražední atentátnici sa stali dobrým modelom pre deti, lebo nahradili napríklad Michaela Jacksona a dodali tak ich životu cieľ. V rodinných programoch tejto televízie sa možno tiež dozvedieť, ako správne a čím (v súlade s islamom) mlátiť neposlušnú manželku. Na internetových stránkach MEMRI možno nájsť aj kázeň saudského šejka, imáma mešity Al-Harram v Mekke, ktorý označuje židov za menejcenné bytosti a satanský odpad a hovorí, že židia sú, spolu s neveriacimi a inými polyteistami (kresťanmi), príčinou utrpenia ľudského rodu. A iný saudský šejk hovorí, že význam slova „teror“, ktorý používajú médiá, je „džihád v mene Alaha“. A že džihád vidia viacerí klerici ako šiesty pilier islamu (popri základných piatich pilieroch - ako sú denné modlitby, milodary či púť do Mekky). David Tell v týždenníku The Weekly Standard zo 6. decembra 2002 s istým zúfalstvom konštatuje, že islamský Stredný východ, presne ako sa to Izraelčania už roky pokúšajú Západu vysvetliť, sa sám uväznil do pasce hlbokej bažiny takmer psychotického antisemitizmu. Aj, a možno najmä, vďaka saudským peniazom.

Saudská Arábia financuje tiež neprehľadnú sieť charitatívnych organizácií. Veľká časť z nich má však dokázateľný podiel na financovaní teroru vrátane siete al-Kaída. Krikľavým prípadom je WAMY (World Assembly of Muslim Youth), ktorej pobočku v Spojených štátoch založil brat Usámu bin Ládina Abdullah. Ďalšia charitatívna organizácia al-Haramain má pobočky na celom svete, a tie v Bosne a Somálsku boli označené vyšetrovateľmi za priamy zdroj financovania teroru. Podobne Saudmi financovaná IIRO (International Islamic Relief Organisation). Islam považuje zakat, čiže milodary tým moslimom (iba moslimom), ktorí to potrebujú, za jeden z pilierov viery a saudskí boháči do nich investujú obrovské peniaze. Časť z nich ide naozaj na charitu, finančné toky sú však absolútne nekontrolovateľné. Nehovoriac o tom, že saudské peniaze plynú už desaťročia aj do takých organizácií, akou je palestínsky Hamas alebo Moslimské bratstvo v Egypte.

Saudská Arábia predstavuje vďaka tomu všetkému hrozivý problém. Problém, ktorý je napríklad pre americkú vládu (predchádzajúcu i súčasnú) natoľko nepohodlný, že sa ho snaží opakovane zamiesť pod koberec alebo sa od neho odvracať v úzkosti, že jeho priame otvorenie zničí tradičné spojenecké vzťahy s vládnucimi Saudami. Tie vzťahy sú totiž strategicky dôležité či už vzhľadom na obrovský podiel ropy dovážanej zo Saudskej Arábie, alebo vzhľadom na vojenskú situáciu na Blízkom východe. Ale ten problém sa obísť ani zamiesť pod koberec nedá. Celkom očividne je načase riskovať nevôľu saudského dvora a zmeniť priority zahraničnej politiky v oblasti. Bezpochyby najdôležitejšou prioritou je porážka terorizmu a najdôležitejší príspevok, ktorý môže Saudská Arábia v tejto veci urobiť, je prestať financovať, priamo či nepriamo, siete ako al-Kaída a prestať vyvážať nenávisť a náboženský extrémizmus. Ak to ešte pomôže. Nádej, že do púštneho sveta Saudskej Arábie by mohla vtrhnúť demokracia, nespomínam.