Mapa stránky

Slovensko je slobodná krajina, pretože ho obývajú slobodní ľudia. Na to, aby bola krajina slobodná, totiž nepostačuje, aby ju neokupovala či nekolonizovala cudzia moc.

Severná Kórea či Irán sú nepochybne neokupované a nezávislé krajiny, obe sú však hlboko neslobodné, pretože slobodu nemajú ich občania. Sloboda nie je samozrejmosťou a začne byť v ohrození v tej chvíli, keď ju ľudia začnú považovať za čosi všedné, čo netreba každý deň brániť. Byť slobodný znamená veľa vecí. Okrem iného to znamená mať slobodu povedať otvorene svoj názor a nebyť za svoj názor prenasledovaný. Mať slobodu rozhodnúť sa, kde žiť, či kam cestovať. Mať slobodu veriť vo svojho Boha, či neveriť v nič. Znamená to mať slobodu hovoriť a písať jazykom svojich rodičov či akýmkoľvek jazykom kdekoľvek a kedykoľvek, a tiež mať slobodu vychovávať svoje deti po svojom a vo svojej reči. Sloboda znamená slobodu byť samým sebou, Slovákom, Maďarom, Rómom, Rusínom pokojne, prirodzene, s pocitom, že si svoju identitu vzájomne žičíme a rešpektujeme. Sloboda trhu je tiež asi najdôležitejším predpokladom prosperity. Sloboda má jednoducho mnoho vrstiev. A má, samozrejme, aj rozmer, ktorý siaha za hranice Slovenska. Stali sme sa členskou krajinou NATO, lebo nás partneri uznali za slobodných a slobode oddaných ľudí. Aj pre Európsku úniu to bolo najdôležitejším kritériom nášho členstva. Sloboda je najdôležitejšou dimenziou Západu, ku ktorému patríme, aj keď sa Západ k tomu hlási čoraz ostýchavejšie a nechá si postupne vnucovať rôzne náhubky politickej korektnosti. Prestal napríklad takmer vnímať, že sloboda slova je aj sloboda hovoriť veci, pre niekoho urážlivé.

Sloboda, aj tá naša na Slovensku, je však, paradoxne, závislá na niečom omnoho menej vznešenom ako je sloboda sama – je závislá na politike. Sloboda prežije iba v krajine, ktorej politiku formujú ľudia, ktorí si slobodu vážia a chránia. To nie je samozrejmosťou ani v demokracii. Sloboda potrebuje demokraciu, demokracia samotná však slobodu neochráni, ak si ľudia v demokratických voľbách zvolia politikov, pre ktorých je sloboda prázdne slovo. Takí slobodu pošliapu a obmedzia, často v mene zvučných hesiel o obrane štátu či národa proti nepriateľom. Hľadanie nepriateľov je najdôležitejšou témou vnútorne neslobodných politikov a vnútorne neslobodní ľudia im ochotne načúvajú. Politický príbeh o hľadaní nepriateľov je v dejinách známy a rozšírený a neobišiel ani Slovensko. Neobišiel ho ani pred druhou svetovou vojnou a počas nej na Slovensku dominoval. Príbeh politikov, ktorí potrebujú k svojej existencii nepriateľov, sa nám nevyhol ani v časoch znovu získanej slobody po Novembri 1989. Vynorili sa spolu so slobodou a odvtedy sú stále s nami. Ešte stále majú schopnosť získať si podporu vnútorne neslobodných ľudí, ktorých nie je málo a nie sú len v stranách na okraji politického spektra. Neslobodní politici už na Slovensku opätovne vládli, nemali však nikdy dostatok času, aby slobodu úplne zadusili. Ale pokúšali sa o to a dodnes máme stopy ich neslobodného ducha v našich zákonoch. Napríklad v tom o štátnom jazyku, či v mediálnych zákonoch. Ak ich voliči vrátia k moci, budú v deštrukcii slobody pokračovať. Preto bude deň volieb zároveň dňom obrany slobody.

Slovensko je slobodné, lebo tu žijú slobodní ľudia. Je súčasťou slobodného sveta, súčasťou civilizácie Západu, súčasťou NATO a Európskej únie. Ale aj Západ ako celok nemá slobodu naveky zaručenú. Všetky krajiny Západu práve zvádzajú o svoju vnútornú slobodu boj