Mapa stránky

Nedeľa, 25 Apríl 1999 00:00

Zdalo by sa, v tom vášnivom virvare silných slov, že pravdy o Kosove sú najmenej dve, až tri. Tá jedna je pravda Slobodana Miloševiča, agentúry Tanjug a politikov ako pani Malíková. Tá druhá je pravda vedenia NATO, pravda Európskej únie a trebárs pravda slovenského premiéra Dzurindu a slovenskej vlády. Tá tretia, najobskúrnejšia, je pravda tých, ktorí, predstierajúc objektivitu, tvrdia, že vina je na oboch stranách. Hra na viacero právd je obľúbenou hrou morálnych relativistov. V tomto prípade je to ale hra veľmi nemravná. Inak by sme museli prijať, že pre objektívneho pozorovateľa tu stáli aj v minulosti proti sebe - rovnocenne - pravda Stalinova a pravda tých miliónov vyvražďovaných v jeho gulagoch, či pravda Hitlerova proti pravde jeho židovských obetí, a nebodaj pravda Pol Potova proti pravde obetí jeho Červených Khmérov. Alebo by sme mohli prehlásiť, na oslavu nášho intelektu, že svoju pravdu mali aj Židia, aj Hitler. Že to je absurdné? No je. Lebo, v situácii ako táto, už vôbec nejde o to, kto komu čo urobil v Kosove pred 600 rokmi, alebo pred desiatimi rokmi, a nejde ani o oprávnené či neoprávnené požiadavky na autonómiu Albáncov, či zachovanie územnej integrity Juhoslávie. Ide len a len o pravdu vysokej komisárky OSN pre utečencov, pani Sadako Ogata. V jej správach je pravda o vlnách albánskych utečencov z Kosova a o tom, čo sa v Kosove deje rukami srbských ozbrojencov. To je pravda, o ktorú sa nakoniec oprelo aj vedenie NATO pri svojom rozhodnutí zasiahnuť.

         V tomto zmysle treba uviesť niekoľko korekcií:

Korekcia č.1: Albánskych utečencov nevyhnala akási “vojna”, ani bombové útoky NATO. Albánci začali utekať po desiatkach a stovkách tisíc aspoň rok pred začatím útokov NATO (bomby NATO sa ich obydlí ani potom takmer nedotkli) a vyháňajú ich z Kosova Srbi, respektíve srbská armáda, polícia a polovojenské bandy zamaskovaných hrdlorezov. Nevedú s nimi žiadnu vojnu (tú možno vedú s Kosovskou oslobodzovacou armádou v lesoch), lebo vo vojne sú zvyčajne dve bojujúce strany. Iba prídu do dediny, do domu, do bytu bezbranných a neozbrojených ľudí, koho zabijú pred očami vlastných detí a rodiny, koho nie, ostatným dovolia zobrať si len to najnutnejšie a vyženú ich von, k albánskym, macedónskym, alebo čiernohorským hraniciam. A kričia na nich, aby sa nevracali, lebo ich zabijú všetkých. Po ceste ich ešte spravidla olúpia o všetko cenné a na hraniciach im srbskí vojaci poberú osobné doklady, aby z nich urobili ľudí bez dokázateľnej identity a vlasti. Najčastejšie oddelia bojaschopných mužov a všetky indície hovoria, že väčšina z nich je už pochovaná v bezpočetných masových hroboch roztrúsených po celom Kosove. Medzi najdesivejšie spomienky na vyčíňanie fašizmu patrí vyvraždená a vypálená česká dedina Lidice. Takých a podobných dedín je teraz v Kosove stovky. Tí, čo sa nedostanú k hraniciam, zomierajú pomaly v ešte čiastočne zasnežených lesoch na podchladenie. Úrad vysokej komisárky OSN hovorí o masovom znásiľňovaní kosovských žien vyčíňajúcimi srbskými ozbrojencami. Mnohé ženy to neprežijú, alebo ich vojaci zabijú. Robia to plánovane, s cieľom zničiť dôstojnosť a ponížiť celé etnikum - ako to robili už v Bosne.

Korekcia č.2: Nie je to nejaká abstraktná “humanitárna katastrofa”, tou by boli napríklad následky hladomoru, zemetrasenia, či povodne. Je to etnická čistka - po slovensky vyháňanie celého národa z domova, je to genocída - po slovensky fyzické kynoženie celej národnostnej skupiny. V “humanitárnej katastrofe” môžu byť zachované ľudské práva i dôstojnosť, v etnickej čistke a genocíde nie. Humanitárnou katastrofou môžeme nazvať to, čo sa deje v prepchatých utečeneckých táboroch za hranicami Kosova - tam, kde ich už nikto nezabíja.

Korekcia č.3: Na započatie vojenskej operácie NATO v Juhoslávie síce chýba súhlas Bezpečnostnej rady OSN, ale jedná sa iba o súhlas jej dvoch stálych členov - Ruska a Číny. Tieto dve krajiny majú v BR OSN právo veta. Môžeme kľudne povedať, že na vojenskú operáciu NATO chýba súhlas Ruska a Číny. Dal sa očakávať pri ich tradičnom rešpekte k ľudským právam a ľudským životom? Postavili sa niekedy Rusko a najmä Čína dostatočne rozhodne proti porušovaniu ľudských práv a genocíde? Treba tiež povedať, že Bezpečnostná rada odmietla väčšinou hlasov návrh Ruska odsúdiť zásah NATO ako agresiu. Väčšina členov BR OSN ho totiž pokladá za oprávnený.

Korekcia č.4: Nedá sa jednoducho vrátiť bojujúce strany k rokovaciemu stolu. Zakiaľ takýto stôl existoval, Miloševič ho zneužil na presun svojich ozbrojených síl a ťažkej techniky do Kosova a na začatie rozsiahlych etnických čistiek. Počas prebiehajúcich rokovaní! Potom stôl prevrhol a odišiel od neho bez podpisu čohokoľvek. A potom dal tiež zabiť časť delegácie kosovských Albáncov od rokovacieho stola. Zastavenie leteckých útokov NATO, ktoré aspoň čiastočne ochromujú vojenskú činnosť Miloševičových síl v Kosove, a návrat k akémukoľvek rokovaniu predtým, ako stiahne svoje vojsko z Kosova, by iba znamenalo, že bude mať kľud - počas rokovaní - dokončiť, čo s Albáncami v Kosove začal. Dá sa úspešne pochybovať, či by v Kosove potom zostal jediný albánsky obyvateľ. O čom by sa rokovalo?

Na začiatku som už povedal, že som presvedčený, že existuje len jeden zmysluplný pohľad na Kosovo - pohľad očami pani Sadako Ogata, vysokej komisárky OSN pre utečencov. Žiadna legitímna pravda Slobodana Miloševiča neexistuje - teda vo svete ľudských práv a západných civilizačných hodnôt. Pred očami pani Sadako Ogata NATO potrebuje úspech, aby nevznikol precedens, že aj v Európe možno ešte stále vyhnať beztrestne a najmä úspešne celú etnickú skupinu, viac milión ľudí, zo svojho územia. Lebo zúfalých utečencov bez domova by mohlo byť v budúcnosti ešte omnoho viac. Kosovskí Albánci už nemôžu v tomto konflikte vyhrať. Ak NATO ustúpi, tí čo to prežijú zostanú navždy vyhnancami a budú na ťarchu tým, ktorí aj tak skoro nič nemajú - napríklad Albáncom v Albánsku a Macedóncom. A celej západnej Európe. Ak NATO uspeje a podarí sa ich vrátiť do Kosova, nájdu Srbmi vypálené dediny, zamínované lesy a polia, masové hroby. A perspektívu života na dlhé roky pod vojenskou ochranou. Platiť budú všetci - Srbi, Albánci, i západné demokratické štáty vo forme nevyhnutnej hospodárskej pomoci. Ale jeden by mal zaplatiť určite - Slobodan Miloševič.