Mapa stránky

Štvrtok, 20 December 2001 00:00

Na Slovensku sa začala, na popud a v réžii vlády pod vedením HZDS, “verejná diskusia” o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Začala na spôsob stokrát vyskúšaný a vycibrený komunistickou propagandou - tak, ako v prípade Charty 77 či “Niekoľkých viet” roku 1989, vyjadrujú sa kvalifikované pochybnosti a vedú sa varovné úvahy o čomsi, čo verejnosť nepozná - o propagandistickými mýtami opradenej organizácii a nezverejnenom texte. Preto je tu preklad textu Severoatlantickej zmluvy a pár slov o jeho podstate:

Severoatlantická zmluva predstavuje politický rámec pre NATO - medzinárodnú alianciu na obranu štátov, ktoré zmluvu podpísali, pred agresiou. Zmluva nehovorí o žiadnych “národných záujmoch”, ani o výbojoch a vedení vojny. Hovorí iba o obrane mieru a civilizácie a o viere v princípy Organizácie Spojených národov. Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Luxembursko, Kanada, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie, Spojené štáty americké a Taliansko ju podpísali 4. apríla 1949 - v obavách o osud a slobodu svojich národov tvárou v tvár rozpínajúcej sa moci sovietskeho Ruska. Spolková republika Nemecko, Grécko, Turecko a Španielsko pristúpili k zmluve neskôr.

V článku 1 je záväzok zmluvných strán nepoužiť silu spôsobom nezlučiteľným s cieľmi OSN a ani sa jej použitím nevyhrážať. V tejto súvislosti možno stojí za upozornenie, že o nepriateľstve a “namierení rakiet s jadrovými hlavicami” hovorí dnes opäť Rusko.

Článok 5 je jadrom a podstatou celej zmluvy - je záväzkom členských krajín prísť si vzájomne na pomoc v prípade napadnutia a článok 6 vymedzuje oblasť, ktorú zmluva obsahom článku 5 chráni.

Článok 8 je dôležitý, lebo v ňom zmluvné strany deklarujú čosi dôležité - že nemajú také zmluvné záväzky s inými štátmi mimo NATO, ktoré by boli v rozpore s cieľmi Severoatlantickej zmluvy. Je to článok o lojalite, jej výlučnosti a jej súvise s bezpečnosťou všetkých. Politici krajín, ktoré chcú k zmluve pristúpiť - a tí slovenskí predovšetkým - by si ho mali zvlášť pozorne prečítať.

Na základe článku 9 vznikla Severoatlantická rada a postupne aj samotná organizácia NATO. Článok 10 je o možnosti iných štátov pristúpiť k zmluve - ak ich členské štáty pozvú. Grécko, Turecko, Spolková republika Nemecko a Španielsko boli pozvané podpísať Severoatlantickú zmluvu na základe tohoto článku. Ukladanie všetkých relevantných dokumentov u vlády Spojených štátov amerických neznamená ich zvláštne postavenie - znamená iba to, že tam, za oceánom, sú, podľa názoru všetkých zmluvných strán, najbezpečnejšie.

Články 12 a 13 sú o možnosti revidovania zmluvy alebo o odstúpení ktorejkoľvek krajiny od nej. Tieto články neboli nikdy použité.

Severoatlantická zmluva je zmluvou slobodných štátov obývaných slobodnými občanmi a vďaka nej zostali slobodnými už takmer polstoročie. Jej rozšírenie neohrozuje nikoho, iba rozširuje priestor istoty a demokracie. Každú zmluvu si treba prečítať - a ak je dobrá a výhodná a zmluvní partneri sú dôveryhodní, treba ju podpísať. Severoatlantická zmluva je presne taká zmluva.