Mapa stránky

Predstava, že teror páchajú duševne narušení ľudia, či psychopati, je rovnako populárna a rozšírená ako myšlienka, že teroristi sú dohnaní k svojim skutkom chudobou a beznádejou.

Zvlášť keď médiá prinesú správy o mimoriadne brutálnych samovražedných útokoch na bezbranných civilov hovoria pobúrení a šokovaní komentátori o šialencoch, maniakoch, psychopatoch a podobne. Je to prirodzené, lebo normálny človek modernej doby, ktorí patrí k západnej civilizácii, si nevie jednoducho predstaviť, že podobné zverstvo môže spáchať iný normálny a duševne zdravý človek – bez ohľadu na údajné zúfalé okolnosti jeho života pred atentátom. A je tu, samozrejme, aj skúsenosť s psychopatickým osobnostnými črtami väčšiny páchateľov brutálnych násilných trestných činov. Masové vraždy a násilie sú jednoducho v rozpore s normalitou a duševným zdravím ako ho my chápeme. Kľud našej viery v normalitu občas narušia sociálni psychológovia tvorivými skupinovými experimentami, ktoré ukazujú pozoruhodnú ochotu inak celkom normálnych ľudí spôsobovať bolesť iným, či páchať na nich násilie, ak je to legitimizované nejakou „autoritou“. Inak ale rozmazané a kĺzavé hranice medzi svetom normálnych ľudí a svetom fanatického násilia zostávajú nepovšimnuté.

Psychológovia a psychiatri napísali o teroristoch a terorizme množstvo štúdií, hoci konkrétne diagnostické údaje o jednotlivých