Mapa stránky

 

Na mýtoch je pozoruhodné, že ich vplyv na ľudské konanie a postoje nemá nijaký súvis s ich pravdepodobnosťou, o ich pravdivosti ani nehovoriac. Preto sú mýtami. Sila mýtu pohŕda silou logiky.

Skutky teroristov, najmä tých samovražedných, nemožno vysvetliť bez súčasnej blízkovýchodnej mytológie. Ich konanie je pevne zakotvené v ich interpretácii sveta, v ich pohľade na sily, ktoré v ňom pôsobia, a predovšetkým na svoju úlohu v tomto svete. Asi od polovice osemdesiatych rokov (20. storočia) predstavujú moderní interpreti islamu arabsko-izraelský konflikt, a širšie aj konflikt medzi islamským svetom a Západom, ako súčasť kozmického konfliktu, ktorý bude znamenať koniec dejín a definitívne víťazstvo islamu. Pohľad na štandardnú i marginálnu produkciu arabských médií, ako ho sprostredkujú inštitúcie ako MEMRI, či štúdie expertov, rovnako ako svedectvá návštevníkov arabských krajín o každodenných rozhovoroch blízkovýchodných Arabov, ukazujú na priam epidemické rozšírenie islamských apokalyptických mýtov, ktoré majú k modernému terorizmu priamy kauzálny vzťah.

Islam a apokalypsa

V apokalypse je sila, píše David Cook, znalec islamských mileniárskych mýtov z Chicagskej univerzity. Viera v nadchádzajúci koniec sveta mení ľudí a dáva im silu absolútneho presvedčenia, že Boh je na strane veriacich, poskytuje im veľmi definitívny cieľ a tiež podnet podávať výkon väčší ako by umožňovali obyčajné schopnosti človeka. Všetky tieto tri prvky sú prítomné v každej skutočnej apokalyptickej skupine a slúžia na jej spojenie do pravdepodobne (hoci nie nevyhnutne) deštruktívneho organizmu, pre ktorý je vonkajší svet nepriateľom.

Je islam apokalyptickou vierou, a ak je, aké konzekvencie z toho vyplývajú pre vonkajší svet? Aj túto otázku si položil vo svojej štúdii David Cook. Je jasné, že eschatologické texty týkajúce sa konca sveta a Súdneho dňa možno nájsť v monoteistickej tradícii už u Židov a kresťanov, sú teda aj v Koráne. Podľa Cooka sa moslimovia nepokúsili dobyť svet pre potrebu mu dominovať, ale pretože im to prikázal Boh – pred nadchádzajúcim koncom sveta: „Čujte! Boh ma (proroka Mohameda) zoslal s mečom, práve pred príchodom Hodiny (konečného Súdu), a umiestnil moju životodárnu silu do tieňa kopije, a vrhol poníženie a pohŕdanie na tých, ktorí mi odporujú,“(Korán). Západní teoretici spravidla obchádzajú tento aspekt islamskej viery a podľa Cooka majú aj samotní moslimovia sklon veriť, že v pozadí ich storočia trvajúcich dobyvateľských úspechov je ich absolútna viera a jednotiaca povaha islamu. Absolútna viera a jednota však nepostačujú na roznietenie džihádu. Do tejto rovnice treba doplniť, podľa Cooka, aj tretí prvok: príkaz dobyť svet pred očakávanou Hodinou súdu. Pocit blížiaceho sa konca sveta, tak ako ho predpovedala Biblia, je nakoniec blízky aj mnohým kresťanom a existuje aj segment ultraortodoxného judaizmu, ktorý sa zameriava na apokalyptickú víziu spojenú so zámerom znovupostaviť Chrám na hore Sion (na Chrámovej hore, kde teraz stojí islamská mešita). Líšia sa, samozrejme, od svojho islamského náprotivku absenciou úmyslu dobyť celý svet. A neorganizujú celosvetový teror. Cook píše, že je irelevantné pripomínať, že apokalyptická povaha islamu bola dlhé storočia latentná, neprejavovala sa. Konštatuje, že ak sú apokalyptické tendencie latentne prítomné v nejakej skupine či viere a začnú sa v istom okamihu prejavovať, potom postupne ovplyvnia každého.

Apokalyptické mýty

Súčasné islamské apokalyptické mýty sú pre západného čitateľa dosť ťažko stráviteľnou zmesou blúznivých predpovedí, expresívneho až bombastického slovníka, nadprirodzených bytostí a všadeprítomného paranoidného antisemitizmu. V rozhovore s Rodom Dreherom v National review zhrnul David Cook základné presvedčenia súčasnej sunitskej islamskej eschatológie takto:

  1. Je tu séria varovných znamení, ktoré predchádzajú koniec (sveta): morálny a sociálny rozklad, prírodné a kozmické katastrofy a politické udalosti, ktoré nediskutovateľným spôsobom poukazujú na blížiaci sa koniec.
  2. Pokušiteľ, alebo Antikrist, zvaný Dadžal sa zjaví a zvedie svet z cesty (s výnimkou pravých moslimov). Takmer každý sa stane obeťou jeho trápenia, ale pred tým, ako sa mu podarí vyhladiť moslimov, z nebies zostúpi Ježiš a zabije ho. (Ježiš je v islame považovaný za jedného z poslov Boha, hoci prorok neuznal jeho božskú podstatu a kresťanstvo napadol najmä pre koncept Trojice)
  3. Nastane mesianistické obdobie pod vedením buď Ježiša, alebo inej mesianistickej postavy zvanej Mahdi. Mahdi dobyje celý svet a konvertuje všetkých ľudí na islam.
  4. Po čase Mahdiho dobyjú svet Adžudž a Madžudž (islamská verzia Goga a Magoga z biblickej Ezechielovej knihy) a zničia ho.
  5. Boh privedie svet k jeho koncu.

Dadžal, moslimský Antikrist, je podľa všetkých týchto mýtov Žid, podľa väčšiny lokalizovaný predovšetkým do Ameriky a má vládnuť svetu pomocou konšpirácie pripomínajúcej antisemitský pamflet Protokoly sionských mudrcov. Tento titul a postavenie si vyslúžili takmer všetci novodobí americkí prezidenti (Carter, Reagan, Bush i Clinton), ale aj Ariel Šaron a iní. Poctení statusom Dadžala v blúznivých apokalyptických spisoch boli však aj iní významní muži –Henry Kissinger, herci Clint Eastwood a Burt Lancaster a napríklad aj mág David Copperfield, ktorého démonickou podstatou je posadnutý jeden z popredných hlásateľov apokalypsy Muhammad ´Isa Da´ud. Dadžal má vždy židovskú identitu, nie je však vždy konkrétnou osobou. Niekedy sú to Spojené štáty ako celok (ovládané sionistickým sprisahaním), inokedy samotné sionistické sprisahanie, samozrejme Izrael, alebo Židia všeobecne. Je všeobecným presvedčením, že Dadžal v Izraeli priamo vládne.

Amerika má v týchto novodobých apokalyptických mýtoch vždy centrálnu rolu. Nakoľko Ameriku prorok Mohamed nikde v Koráne nespomína, pomohli si teoretici apokalypsy metaforou. Korán spomína zem Ád, ktorá bola zrejme lokalizovaná niekde v oblasti súčasného Jemenu a prorok ju kritizuje pre úpadok mravov. Spomína sa tiež ako krajina stĺpov (to boli podľa niektorých autorov dlhé žrde zapichnuté kvôli orientácii v neustále sa meniacej krajine piesočných dún), čo má byť poukazom na domy, mestá a mrakodrapy Ameriky. Koniec Ameriky je v mýtoch spojený s koncom Židov a koniec Židov s koncom Ameriky. David Cook uvádza, že populárny palestínsky autor Fa´ik Muhammad Da´ud tvrdí, že podpora Izraela je už kodifikovaná v americkej Ústave (Thomas Jefferson by sa veľmi čudoval), a že je právne nemožné, aby bol niekto zvolený za amerického prezidenta kým neodprisahá poslušnosť diktátu Izraela. Bašir Muhammad ´Abdallah, autor, ktorý spopularizoval teóriu, že Amerika je vlastne totožná s krajinou Ád starého Koránu, tiež napísal, že prezident Clinton vďačí za svoje zvolenie hlasom sexuálnych pervertov: „Pre našu tému je dôkazom najvyššej dôležitosti, že celý americký ľud sú buď sexuálni úchylní, alebo normálni, ktorí ale neodporujú sexuálnej perverzii a neodsudzujú ju.“

Predpovede apokalyptických scenárov sú obyčajne dosť divoké, objavujú sa v nich zemetrasenia, ktoré pohltia buď celé mestá (predovšetkým New York), alebo aj celé kontinenty (Ameriku). Predpovedajú útoky Dadžala z Ameriky pomocou lietajúcich tanierov (ktoré Američania vlastnia od mimozemšťanov), nukleárnu vojnu, pri ktorej bude Amerika zničená vlastnými raketami, ktoré odvráti od islamského sveta Mahdi, nukleárnu vojnu medzi Amerikou a Francúzskom, pád Ameriky a premiestnenie sa Dadžala do Európy a Ruska, odkiaľ povedie konečnú vojnu proti islamu a podobne. Islamské vojská pod vedením Mahdiho majú tiež zničiť Ríma a Vatikán. Súčasní teroristi iba uskutočňujú svoju úlohu vo veľkom kozmickom scenári.

Čítajú vlastne nespočetní vojaci Hamasu, Islamského džihádu a Al-Kaídy túto apokalyptickú literatúru? Veľmi pravdepodobne, číta ju vlastne celý blízkovýchodný arabský svet. Je pre nich priamo inšpiráciou a návodom na teror? Bojujú vo svojej mysli už s Dadžalom veľký konečný boj smerujúci k Armagedonu? Ťažko povedať, neexistuje dostatok relevantných údajov. Je však isté, že vytvára paranoidnú a iracionálnu klímu, ktorá nemá inde na svete obdobu. V tej sa teroru skutočne darí.

Doplnenie obrazu

Obraz súčasných blízkovýchodných mýtov by nebol kompletný bez menej eschatologických, nepochybne však rovnako nenávistných a iracionálnych mýtov, ktoré sú takmer všadeprítomné. Na boj proti Židom a kresťanom bolo opäť potrebné siahnuť do Koránu, kde možno nájsť pasáže, podľa ktorých Boh, rozhnevaný odporom Židov voči Mohamedovi, ich premenil na opice a svine. Na inom mieste Koránu urobil to isté s kresťanmi. Židia sú bežne označovaní za potomkov opíc a svíň, v miernejšej podobe za ich bratov. Vyskytuje sa to nie len v palestínskej a všeobecne arabskej tlači, ale aj v učebnej látke palestínskych detí. V palestínskom mesačníku Falastin Al-Muslima uvádza Ibrahim al-´Ali (podľa MEMRI) aj „vedecký“ dôkaz tohto tvrdenia: „Keďže Židia cítili poníženie a hanbu za tento špeciálny trest, keď ich premenil na opice a svine, pokúsili sa zmyť zo seba toto obvinenie pomocou satanskej myšlienky, ktorá ich priviedla k pohrdnutiu celou ľudskou rasou tým, že povedali, že ľudský pôvod je vo zvieratách, a že sa ľudia vyvinuli počas vekov z opíc do ľudskej podoby – podľa teórie ... židovskej opice Darwina.“

Dr. Umajma Ahmad Al-Džalahma z Univerzity kráľa Fajsala v Saudskej Arábii publikovala v roku 2002 vo vládnom denníku Al-Rijád (opäť podľa MEMRI) neuveriteľný článok, v ktorom presne popisuje, ako Židia používajú krv zabitých nežidovských detí na pečenie pečiva k svojmu sviatku Purim. Je to jeden z mnohých takýchto článkov.

Samozrejme nemožno vynechať ani všeobecné popieranie holokaustu, ktoré je v arabských médiách notorické. Ten sa buď vôbec nekonal, alebo bol silne zveličený, alebo si ho Židia aj tak zaslúžili. Na územiach kontrolovaných Palestínskou samosprávou sa už niekoľko rokov voľne distribuuje arabský preklad Hilerovej knihy Mein Kampf, spolu s hrdým prihlásením sa prekladateľa k jeho odkazu v úvode vydania. Je stále na listine bestselerov.

Sú všetci blázni?

Akokoľvek neuveriteľne znejú našim ušiam všetky tie divoké scenáre, nemožno povedať, že všetci, ktorí to píšu, čítajú a veria, sú blázni. Mýtom možno porozumieť vždy iba v kontexte istej kultúry a jej situácie. Tieto, ako všetky predchádzajúce v dejinách, iba ponúkajú fantastický scenár vysvetľujúci všetky ústrky a biedy, ktoré islamský svet pociťuje, alebo ktoré si nahovára. A ponúkajú aj heroický scenár boja pre vykorenené a zmätené masy. Teror k nemu patrí.