Mapa stránky

Plyny z pravého okraja Mendelejevovej tabuľky sú tie najmierumilovnejšie a politicky najkorektnejšie zo všetkých. Sú inertné, a nespájajú sa teda do žiadnych chemických aliancií.

Nie sú však bezvýznamné. Význam hélia uzná asi každý, kto zdvihne oči k nebu a pozrie sa na Slnko (a v noci na všetky hviezdy) – tvorí, spolu s vodíkom, skoro celý jeho objem. Tie zvyšné inertné plyny sú vo vesmíre menej asertívne, ale ľudia sa naučili ich vlastnosti využívať. Jeden z nich, krypton, má aj dôležitý rádioaktívny izotop – krypton 85. V prírode sa príliš nevyskytuje. Vzniká najmä pri štiepení jadier uránu, teda pri nukleárnych výbuchoch a pri riadenej štiepnej reakcii v atómových reaktoroch. Pokiaľ sú palivové články v reaktoroch nepoškodené, krypton 85 v nich zostáva pomerne dlhý čas uväznený – má polčas rozpadu 10,7 roka. Uvoľňuje sa až pri ďalšom spracovaní vyhorených palivových článkov, predovšetkým pri výrobe plutónia potrebného na výrobu nukleárnych bômb. Pri štiepnej reakcii v uránových palivových článkoch vznikajú aj iné rádioaktívne plyny, tie však majú výrazne kratší život a po dlhšom skladovaní vyhorených palivových tyčí zostáva len krypton 85. Prítomnosť kryptonu 85 v ovzduší je považovaná za klasický dôkaz o tom, že sa vyhorené palivové články spracovávajú, teda že sa z nich získava plutónium.

Plyn nad hranicou

Časopis New Scientist ( a ďalšie) priniesol správu, že 20. júla 2003 oznámili oficiálne americké miesta, že nad hranicou medzi Severnou a Južnou Kóreou namerali zvýšené hodnoty kryptonu 85 vo vzduchu. Toto zistenie má iba jeden možný záver – Severná Kórea spracúva vyhorené palivové tyče z atomovej elektrárne v Jongbjone na plutónium. Jon Wolfsthal, bývalý zbrojný inšpektor v Severnej Kórei, hovorí, že toto zistenie je spoľahlivým dôkazom, že sa získava plutónium, nemôže však odhaliť koľko, kedy a kde. To, že Severná Kórea má zariadenia na spracovanie vyhorených palivových tyčí priamo v Jongbjone, je známe. Celkom oficiálne je známe aj to, že po vykázaní inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu 31. decembra minulého roku odstránili severní Kórejci pečate na vyhorených palivových článkoch a začali z ich premiestňovaním. Vzácny rádioaktívny plyn nad hranicou teda nebol príliš veľkým prekvapením. Prekvapením bolo čosi iné. Podľa novín New York Times hovoria počítačové analýzy smerovania vetra nad kórejským polostrovom, že plyn nemohol prísť od nukleárneho zariadenia v Jongbjone, ktorý leží asi 100 kilometrov severne od hlavného mesta Severnej Kórey Pchongjangu, ale musel sa uvoľniť inde, pravdepodobne z iného zariadenia v horách. To by znamenalo, že Severná Kórea disponuje ďalšími utajenými nukleárnymi zariadeniami, pravdepodobne v podzemí. Samozrejme v rozpore so všetkým, čo komunistický režim doteraz tvrdil. V Jongbjone skladovala Severná Kórea 8000 vyhorených palivových tyčí, čo podľa odborníkov znamená, že môže mať v priebehu niekoľkých mesiacov k dispozícii dostatok plutónia na tri až päť ďalších nukleárnych bômb (panuje všeobecné presvedčenie, že dve či tri už vlastní).

Okrem programu na získanie plutónia z vyhorených palivových tyčí ohlásila Severná Kórea oficiálne aj ďalší program na získanie obohateného uránu, čo je alternatívny štiepny materiál na výrobu nukleárnych zbraní.

Juhokórejský prezident Roh Mu Hjun má teda dosť dôvodov na znepokojenie, nesmie ich však zverejniť. Zvolili ho, konieckoncov, na základe prísľubu pokračovať v programe zmierenia so Severnou Kóreou (a neprepočuteľných protiamerických tónov vo volebnej kampani). Cvičí sa preto, ako napísal denník Neue Zürcher Zeitung, v účelovom optimizme. Špekulácie o severokórejských zbrojných programoch vraj zhoršujú už aj tak zlú hospodársku situáciu krajiny. Denník prejavil pre tento postoj isté porozumenie, upozornil však, že severokórejský nukleárny potenciál sa buduje zvyšujúcim sa tempom, čo má vážne následky aj na diplomatickom poli: „To (váhanie) zmenšuje každým dňom vyjednávací priestor s Pchongjangom; pretože čím viac bômb vlastní Severná Kórea, tým veľkorysejšiu hospodársku pomoc a tým rozsiahlejšie bezpečnostné záruky bude žiadať za ich zničenie.“

Obchod

To, že Severná Kórea predáva zbrane, nie je tajomstvom. Viacero krajín, vrátane Pakistanu, Líbye, Jemenu a Sýrie si nakúpilo od severokórejského režimu rakety. Najnovšie, od apríla do júla 2003, si špionážne satelity všimli najmenej šesť odletov iránskych ťažkých nákladných lietadiel Il-76 z letiska Sunan pri Pchongjangu. Nakladali obrovské drevené kontajnery, ktorých veľkosť a tvar prezrádzali ich najpravdepodobnejší obsah – rakety, presnejšie križujúce rakety. Podľa magazínu Time si boli americké zdroje obsahom zásielok natoľko isté, že Washington oficiálne protestoval u čínskej vlády, ktorá dala súhlas s ich preletom ponad svoje územie. Nebolo to však iba rakety, ktoré boli zdrojom znepokojenia. Joseph Bermudez, rešpektovaný analytik Jane´s Information Group, k tomu poznamenal, že ak posielajú náklad rakiet neznamená to, že nemôžu pribaliť nukleárneho vedca spolu s harddiskom. Yossef Bodansky, šéf pracovnej skupiny amerického Kongresu tvrdí, že: „Vieme, že Irán a Severná Kórea spolupracujú na nukleárnom poli. Iránci majú veľmi obsiahly nukleárny program a Severná Kórea v ňom hrala kľúčovú úlohu.“ Podľa údajov, ktoré uviedli v už citovanom článku v Time John Larkin a Donald MacIntire, dôkazy o tom prichádzajú aj od iránskej zahraničnej opozície. Iránska Národná rada pre odpor sídliaca v Paríži tvrdí tiež, že severokórejskí vedci pomáhajú Iránu budovať zariadenia, ktoré môžu byť použité na výrobu štiepneho materiálu do bômb. Bushova „os zla“ teda nie je iba akousi fikciou. John Bolton, zástupca amerického ministra zahraničných vecí pre kontrolu zbrojenia a otázky medzinárodnej bezpečnosti, povedal zasa na svojej nedávnej prednáške v Soule, že: „Akékoľvek pochybnosti o tom, že je Kim Čong-il ochotný predávať nukleárne materiály a nukleárne zbrane ktorémukoľvek kupcovi na medzinárodnom trhu, boli rozptýlené v apríli, keď sa jeho vyslanec vyhrážal práve tým.“ Pre odborníkov na bezpečnosť je slovom, ktoré budí priam paniku, slovo ktorémukoľvek. Presne ohraničuje skutočne bezhraničný cynizmus severokórejského režimu a odkrýva toho najnebezpečnejšieho možného kupca (popri Iráne, ktorý je jedným z hlavných sponzorov terorizmu) – teroristické organizácie.

Hrozba, že Severná Kórea predá dostatočne bohatému záujemcovi, nech by to bol ktokoľvek, nukleárnu zbraň, alebo materiál na ňu, nie je fiktívna, ani nepravdepodobná. Vývoz a predaj smrtiacich technológií je už dlho jediným zdrojom tvrdej meny (okrem narkotík a iných ilegálnych aktivít) pre hospodársky rozvrátenú krajinu. Množstvo plutónia potrebné na výrobu atómovej bomby má veľkosť nanajvýš futbalovej lopty, a teda je technicky nemožné jeho transportu účinne predísť, alebo ho aspoň zistiť – povedzme satelitom.

Druhá strana obchodu

Severná Kórea potrebuje na svoje zbrojné programy množstvo technologicky vysoko náročných materiálov, ktoré nie je schopná produkovať sama. Medzikontinentálne rakety ani nukleárne zbrane nemožno vybudovať len za pomoci myšlienky čučche. Zdá sa, že rovnako ako vo vývoze zbraní, aj v získavaní potrebných materiálov je režim omnoho vynaliezavejší ako v snahe uživiť vlastných obyvateľov. 8. mája tohto roku napríklad japonská polícia zasiahla v Tokyu v priestoroch obchodnej spoločnosti Meishin, ktorú vlastnia sverokórejskí emigranti. Vyvážala do Pchongjangu transformátory, ktoré mohli byť použité v severokórejskom programe získavania obohateného uránu. Zatkli tiež šéfa a štyroch zamestnancov japonskej spoločnosti Seišin. Tá vyviezla do Iránu, a podľa všetkého aj do Severnej Kórey, takzvané tryskové mlyny. Ich vývoz japonské zákony zakazujú. Tryskové mlyny používajú koncentrovaný prúd stlačeného vzduchu na rozbitie pevných materiálov na prachové čiastočky. Pevné raketové palivo v podobe prachových čiastočiek má omnoho väčší výkon. Severokórejský emigrant Kim Do Sung uviedol podľa Time, že v zbrojárskej továrni, kde pracoval, boli zásielky z Japonska otvárané ako vianočné darčeky. Obsahovali všetko, bez čoho si rakety nemožno predstaviť – počítačové čipy, osciloskopy na analýzu dráhy, špeciálne zváracie prístroje a podobne. Japonsko však nie je jediným nákupným strediskom pre severokórejský režim. Nemecké a francúzske úrady napríklad zastavili dodávku kyanidu sodíka, chemikálie, ktorá môže byť použitá na výrobu nervovoparalytického bojového plynu. Náklad bol naložený na severokórejskej lodi – tej istej, ktorú predtým zastavila španielska vojenská loď s dodávkou severokórejských rakiet Scud na ceste do Jemenu. Je známe, že podobné citlivé materiály a technológie vyviezla do Severnej Kórey aj Čína - gyroskopy a akcelerometre (na meranie vibrácií a zrýchlenia) nevyhnutné pri stavbe rakiet. Severná Kórea je neobvykle zručná v maskovaní týchto obchodov. Japonsko napríklad zastavilo všetky dodávky pre pchongjanskú zoologickú záhradu keď vysvitlo, že je to krycia adresa pre dovoz zakázaných materiálov a technológií. Celkom kontrolovať tieto dodávky tiež nie je možné. Je to problém všetkého čo sa označuje ako „dual-use“, teda na dvojaké použitie. Napríklad stroj na sušenie kávy zmrazovaním (pri výrobe instantnej kávy) možno rovnako dobre použiť na výrobu spór anthraxu.

Plyn nad rokovaním

V najbližšom čase sa majú stretnúť predstavitelia Severnej Kórey s diplomatmi Spojených štátov, Ruska, Japonska, Číny a Južnej Kórey. Reč bude, prirodzene a predovšetkým, o severokórejskom nukleárnom programe. Ide o vojnu a mier, a tak ľudské práva budú musieť asi zostať v pozadí. Nepochybne sa tam bude, hoci ľudské zmysly ho nemajú ako zacítiť, v ovzduší aj zopár atómov kryptonu 85. Ale vedieť o ňom budú všetci. Severokórejský súhlas so stretnutím je významným ústupkom. Drahý vodca (oficiálny titul) Kim Čong-il totiž dlho akékoľvek multilaterálne rokovania zásadne odmietal a trval na dvojstranných rokovania výlučne s Amerikou. Na to však nebola americká diplomacia ochotná pristúpiť. Japonsko a Južnú Kóreu nepovažoval komunistický režim za partnerov preto, lebo ich vníma ako americké bábky. Rusi a Číňania do tejto kategórie určite nepatria, ale za priateľov už ich nemôže Kim Čong-il tiež považovať. Rusko opustilo komunizmus (a prestalo dodávať do Severnej Kórey zdarma tovar) a Čína nadviazala diplomatické styky s Južnou Kóreou, čo je v očiach severokórejského režimu smrteľný hriech.

Prezident Bush pred tromi týždňami opatrne povedal, že jeho vláda je „optimistická“ čo sa týka vyhliadok rozhovorov na úspech. Jeho optimizmus je, hovoria skeptici, skôr povinný (veď ako rokovať bez neho?) ako skutočný. Severná Kórea má dlhú anamnézu nedodržaných dohovorov, najmä s Amerikou. Je to však po prvý krát v histórii čo sa stretávajú strategické záujmy najväčších hráčov svetovej politiky, teda USA, Ruska i Číny, na jednej rovine. Spolu by to mohlo stačiť. Inak bude čoskoro možné zachytiť vzácny krypton 85 aj na iných miestach sveta.