Mapa stránky

Program OSN „Ropa za potraviny“ fungoval v rokoch 1996 až 2003. Hladujúcim Iračanom priniesol naozaj aj istú úľavu. Vyvinul sa však aj na nie len najväčší, ale aj najextravagantnejší, najpokryteckejší a najotvorenejšie zvrhlý program pomoci aký bol kedy poskytovaný cez OSN.

Ropa za potraviny nie je iba príbehom jedného z programov OSN, ktorý zišiel na scestie. Je to tiež príbeh systematického zlyhania toho, čo sa grandiózne nazýva medzinárodné spoločenstvo. Program Ropa za potraviny poškvrnil takmer všetko, čoho sa dotkol a predstavoval taký kaleidoskop korupcie, že sa to vzpiera pokusom o stručné zhrnutie. Tak hodnotí situáciu okolo programu spolupracovníčka Hudson Institute a komentátorka The Wall Street Journal Claudia Rosett v časopise Commentary.

Príbeh

Začalo sa to sankciami, ktoré uvalila OSN na Irak po Saddámovej invázii do Kuvajtu v roku 1990. Sankcie zakazovali členským štátom OSN obchodovať s Irakom dovtedy, kým Saddámov režim nesplní kritériá odzbrojenia. Saddám príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN odmietal plniť a postupne začali prichádzať správy, že sankcie spôsobujú ťažké utrpenie predovšetkým obyčajným Iračanom. To utrpenie Saddám úmyselne stupňoval a patrične propagandisticky predával. V OSN vznikla myšlienka umožniť Iraku predávať isté množstvá ropy za účelom nákupu nevyhnutných zásob potravín. Aj tomu sa spočiatku Saddám bránil, ale neskôr, pochopiac zrejme „vedľajšie výhody“ programu, súhlasil. 14. apríla 1995 prijala teda Bezpečnostná rada OSN rezolúciu 986, ktorá autorizovala program Ropa za potraviny. Program bol od počiatku pochybný a dokorán otvorený pre manipuláciu. Saddám, priama príčina mizérie irackého ľudu, dostal právo vyjednávať vlastné kontrakty na predaj irackej ropy a vyberať si vlastných zahraničných zákazníkov. Dostal tiež právo zostavovať vlastný zoznam položiek humanitárnej pomoci a uzatvárať vlastné dohody o ich dodávkach so zahraničnými dodávateľmi podľa vlastného výberu. OSN zaručila Saddámovi aj právo vybrať si banku, ktorá bude spravovať väčšinu finančných fondov z programu. Vybral si francúzsku banku známu teraz pod menom BNP (Banque Nationale de Paris) Paribas (medzi najväčších akcionárov banky patril rodený Iračan Nadhmi Auchi, jeden z najbohatších občanov Británie, ktorý bol pred rokom odsúdený vo Francúzsku za podvodné profitovanie v rámci obrovského škandálu v ropnej spoločnosti Elf). OSN považovala všetky Saddámove obchody v rámci programu za prísne dôverné – identita zmluvných strán, zaplatené sumy peňazí, množstvo a kvalita dovážaných tovarov, odmeny, provízie a transakcie na účtoch BNP Paribas– to všetko bolo dôvernou informáciou medzi Saddámom a OSN. Program Ropa za potraviny nebol financovaný z príspevkov členských štátov, ale výhradne z výnosov z predaja irackej ropy. Sekretariát OSN dostával 2,2 percentnú províziu za každý predaný barel ropy, plus ďalších 0,8 percenta na financovanie zbrojných inšpektorov v Iraku.

Rokovania so Sadámom viedol Kofi Annan, vtedy zástupcu generálneho tajomníka. Prvá dodávka predanej ropy sa uskutočnila v decembri 1996 a o mesiac neskôr sa Kofi Annan stal generálnym tajomníkom OSN. V októbri 1997 poveril Kofi Annan konsolidovaním a riadením programu dlhoročného úradníka OSN Cyperčana arménskeho pôvodu Benona Sevana. Sevan potom riadil program Ropa za potraviny, zodpovedajúc sa priamo Annanovi, až do jeho ukončenia. Bezpečnostná rada OSN mala teoreticky úlohu dozoru nad programom, iba dve členské krajiny – Spojené štáty a Veľká Británia – sa však pokúšali (márne) čosi aj kontrolovať. Program OSN zamestnával priamo v Iraku 3600 Iračanov a 893 medzinárodných pracovníkov, plus ďalších asi 100 v sídle OSN v New Yorku. Po invázii a páde Saddámovho režimu odhlasovala Bezpečnostná rada OSN 22. mája 2003 ukončenie programu.

Zhnité ovocie

Odhaduje sa, že počas trvania programu sa v jeho rámci vyviezla z Iraku ropa za 67 miliárd dolárov. OSN tvrdí, že 46 miliárd z toho išlo na pomoc Iraku a 18, 2 miliardy dolárov na kompenzácie obetiam Saddámovej okupácie Kuvajtu. Provízia pre Sekretariát OSN dosiahla 1,9 miliardy dolárov, z čoho, podľa tvrdenia OSN, išlo 1,4 miliardy na administratívne náklady humanitárneho programu. Neposkytla však žiadne verejné zúčtovanie.

Ak sú dôkazy citované v The Wall Street Journal pravdivé, už v roku 1998 začala Saddámova vláda posielať utajené dary v podobe ropy cez panamskú firmu samému Benonovi Sevanovi. V tom istom roku ukončila OSN zmluvu o inšpekciách dodávok s britskou firmou Lloyd´s Register a nahradila ju švajčiarskou firmou Cotecna Inspections, v ktorej pracoval ako konzultant syn Kofiho Annana Kodžo.

Podľa analýzy Nilea Gardinera a Jamesa Philipsa z Heritage Foundation (Backgrounder # 1748) predával Saddámov režim ropu najrôznejším vhodným subjektom pod cenu. Tieto potom profitovali z predaja ďalej za omnoho vyššie ceny. Značne tiež preplácal dovozy tovarov, z čoho zasa profitovali dovážajúce firmy. Iračania potom vyžadovali provízie od oboch typov subjektov. Benon Sevan upozornenia mnohých firiem po celý čas jednoducho ignoroval. Americký úrad pre účtovnú kontrolu GAO (General Accounting Office) odhaduje, že režim Saddáma Husajna takto zarobil na programe Ropa za potraviny nelegálnych 10,1 miliardy dolárov, do čoho zahrňuje 5,7 miliardy za pašovanú ropu a 4,4 miliardy za podvodné provízie z predaja a provízie od dodávateľov. Tieto čísla sa však teraz javia ako značne podcenené. Štúdia amerického ministerstva obrany zhodnotila 759 kontraktov na dodávky (napríklad potravín) v rámci programu Ropa za potraviny do Iraku a zistila, že viac ako polovica bola precenená priemerne o 21 percent. Tie sa zrejme delili medzi Saddámov režim a dodávateľov.

Už v roku 1998 dovolila OSN, na Sevanovo naliehanie, rozšírenie dovážaných komodít z potravín a liekov na ďalšie, a na Annanov popud stúpol na dvojnásobok aj dovolený objem vyvážanej ropy. V rokoch 1999 – 2000 expandoval program ešte viac a OSN odstránila horný limit vývozu úplne – napriek tomu, že už v roku 1998 vyhodil Saddám zbrojných inšpektorov z krajiny. Popri tom sa pašovala ďalšia ropa cez Turecko, Jordánsko a Sýriu. Sporadicky o tom informovala j západná tlač, OSN si to však nevšímala. Posledné roky sa dovážali pod záštitou programu tovary, ktoré už nemali s humanitárnou pomocou nič spoločné (Mercedesy, informačné technológie a vybavenie pre televízne štúdiá, „športové vybavenie“, v skrytej forme aj zbrojný materiál). Po páde Saddáma a skončení programu zostávalo ešte na bankových účtoch v BNP Paribas 15 miliárd dolárov. Čo z toho všetkého sa za tie roky dostalo k hladným Iračanom možno len odhadovať, ale podľa stavu populácie a zásob v Iraku po invázii možno smelo odhadovať, že len zlomok.

Francúzi, Rusi a ostatní

Keď sa provizórna Iracká vládna rada začala prebíjať cez objavenú dokumentáciu, vyšlo najavo mnoho vecí natoľko nechutných, že britský poradca Rady Claude Hankes-Drielsma požiadal listom OSN, aby „zaujala morálne stanovisko“ a určila nezávislú komisiu na vyšetrenie zneužívania programu Ropa za potraviny. 25. januára tohto roku zverejnil iracký denník Al-Mada zoznam, podľa všetkého získaný z irackého ministerstva pre ropu, ktorý obsahoval 270 jednotlivcov a organizácií z asi 50 krajín, ktoré údajne získali od Saddáma poukazy na odber ropy. Sú na ňom napríklad ruská vláda, bývalý francúzsky veľvyslanec pri OSN Jean–Bernard Merimee, bývalý francúzsky minister vnútra Charles Pasqua, britský labouristický poslanec George Galloway (veľký bojovník proti zásahu v Iraku), prezidentka Indonézie Megawati Sukarnoputri, politická strana Vladimíra Žirinovského, množstvo ruských ropných spoločností, ruská ortodoxná cirkev, komunistické strany Ruska, Ukrajiny, Bieloruska a Slovenska, Organizácia pre oslobodenie Palestíny a palestínsky terorista Abu Abbas, syn libanonského prezidenta Lahouda, otec Benjamin, francúzsky katolícky kňaz, ktorý sprostredkoval stretnutie Taríka Azíza s pápežom, bývalý predseda ruskej vlády Nikolaj Ryžkov, a podobne. A Benon Sevan, zástupca Kofi Annana, zodpovedný za celý program. Tomu sa Kofi Annan poďakoval a vyzdvihol jeho veľké zásluhy, od plného prepuknutia škandálu je však na dovolenke a nekomunikuje s novinármi. Predtým však stihol rozposlať rôznym adresátom listy, v ktorých ich varuje pred poskytovaním informácií o programe. Kompletný zoznam dovtedy známych „príjemcov“ zverejnil 20 februára Nimrod Raphaeli v článku The Saddam Oil Vouchers Affair na www.memri.org. Viacerí zo zoznamu to popreli, alebo tvrdia, že všetko bolo absolútne legálne. Rusko, s najväčším počtom „poukážok“, nereagovalo vôbec.

Protihodnota

Saddám nebol rozšafný dobrodinca a dostával, prirodzene, aj protihodnotu. Väčšina subjektov na zozname vyjadrila svoju vďačnosť bojom za jeho záujmy. Ten kšeft bol jednoducho príliš dobrý na to, aby ho zbabrali nejakí Američania. Na povrch vyšli aj dôkazy o priam intímnej politickej spolupráci medzi Parížom a Bagdadom. Podľa dokumentov nájdených v troskách irackého ministerstva zahraničia odovzdával Paríž Bagdadu obsah dôverných transatlantických stretnutí a diplomatických komunikácií s Washingtonom. Z francúzskeho ministerstva zahraničia sa dostali k Saddámovi aj záznamy o stretnutiach Huberta Védrina s Colinom Powellom po útokoch 11. septembra 2001 a detaily rozhovorov prezidentov Jacqua Chiraca a Georga W. Busha.

Podobné informácie odovzdávalo Saddámovmu režimu aj Rusko. Podľa London Sunday Telegraph išlo o súkromné rozhovory Tonyho Blaira s inými západnými lídrami. Podľa článku Petra Slevina v The Washington Post dodali Rusi Iraku riadené protitankové rakety, zariadenie na vyblokovanie radarov a tisíce zariadení na nočné videnie.

Rozuzlenie

Neexistuje. Je zjavné, že program Ropa za potraviny predstavuje najmonumentálnejší korupčný škandál nie len v OSN, ale vôbec. Po dlhom zatĺkaní sa Kofi Annan rozhodol vymenovať vyšetrovaciu komisiu na čele s renomovaným bývalým šéfom federálnych rezerv Paulom Volckerom. Toto vyšetrovanie však neposkytuje záruku nestrannosti. Komisia bude sedieť v priestoroch OSN, bude sa spoliehať na úradníkov OSN, ktorí sú s najväčšou pravdepodobnosťou súčasťou škandálu, a bude používať dokumenty a navštívenky s logom OSN, čo nebude asi navádzať vyšetrované subjekty k úprimnosti. Chce to zrejme vyšetrovanie zriadené priamo rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN – tá za to, koniec koncov, celý čas zodpovedala – a poverenie renomovanej nezávislej medzinárodnej inšpekčnej spoločnosti. Tak, ako to navrhol už spomínaný poradca irackej vlády Claude Hankes-Drielsma.

To, čo sa nazýva medzinárodným spoločenstvom, sa v tieni, ktorý vrhá Ropa za potraviny, javí ako skrz naskrz prehnité. OSN sa vyfarbila v tomto škandále ako najväčší organizátor celosvetovej korupcie a jej funkcionári ako totálne nehodní dôvery. Tí, ktorí hľadajú legitimitu pre závažné rozhodnutia o vojne a mieri v OSN a jej inštitúciách, si budú musieť položiť zásadnú otázku: akej legitimity?