Mapa stránky

Streda, 30 Marec 2005 00:00

Léda, manželka spartského kráľa Tyndarea, musela byť naozaj krásna ženská, keď si ju všimol aj najvyšší boh Zeus. Také Diovo všimnutie si nebývalo v tých heroických časoch bez následkov.

Léda však musela byť nie len krásna ako bohyňa, ale aj parádne vytoto... prešibaná. Inak by nepredstierala, že tomu starému božskému capovi na tú fintu s labuťou naletela. Zeus mal so svojou sestrou bohyňou Hérou vo všetkej počestnosti tri vydarené deti (Area, Hefaista a Hebe), ale príliš verný jej nebol. Inými slovami nenechal na pokoji žiadnu nebeskú ani pozemskú sukňu a mal množstvo detí. A nie hocijakých. Bol to už starší bradatý chlap, takže mu všetky tie ženské neliezli len tak do postele (vysoká funkcia nemusela ešte v tých časoch pôsobiť ako afrodiziakum) a musel si pomáhať fintami. Kvôli sexu bol ochotný sa premeniť na hocičo – na manžela dotyčnej, na dážď, na býka, či dokonca, ako v Lédinom prípade, na labuť. Po toľkých rokoch ťažko posúdiť nakoľko dôveryhodné boli tie jeho premeny a metamorfózy, ale fungovalo to a dámy sa nesťažovali. Héru to dosť štvalo a jej pomstychtivé reakcie na Diove sexuálne eskapády grécku mytológiu veľmi skomplikovali. Konkrétne to nepriamo súvisí aj s Trójskou vojnou. Mytológia tvrdí, že Léda mala s Diom dve zo svojich štyroch detí vo všetkej slušnosti, lebo netušila s akou labuťou to má do činenia. Medzi nami, to je teda naozaj volovina – aspoň v okamihu otehotnenia si musela všimnúť, že niečo nie je s tou labuťou v poriadku. A to hneď dvakrát, lebo deti mala štyri, z toho s najvyšším bohom Diom dve. Moderná veda ponúka hypotézu, že Zeus prekvapil Lédu v blízkosti kŕdľa labutí (dvakrát) a jej manžel Tyndareos bol buď naozaj blbý (ako sa na Sparťana sluší) a rečiam o labuti uveril, alebo si nechcel s Diom začínať. Kto by si chcel?

Zo štyroch Lédiných detí iba Klytaimnestra, dcéra, ktorú mala s pozemšťanom Tyndareom, bola hnusoba a suka. Stala sa manželkou mykénskeho kráľa Agamemnona a s milencom zosnovala jeho smrť. Vybavil si to s ňou potom jej syn Orestes. Lédiny dvaja synovia, Kastor a Polydeukes (latinsky Pollux) boli dvojičky. Museli byť dvojvaječné, lebo Kastor bol synom Tyndareovým a Polydeukes Diovým – i keď je vaječnosť Diových detí sporná. Kastor a Polydeukes sú, hneď po Heraklovi, najväčšími hrdinami gréckych bájí – kradli stáda, unášali dievčatá, bili sa a bojovali. Spolu sú známi ako Dioskurovia (latinsky Gemini) a vidno ich na nebi ako súhvezdie Blížencov. Na antický spôsob to boli veľkí sympaťáci, mali sa navzájom veľmi radi a sú predobrazom iných nerozlučných dvojíc – ako Voskovec a Werich, či Lasica a Satinský – ktoré budú súhvezdím, keď naša doba bude antikou.

            Štvrtým Lédinym dieťaťom, ktoré mala tiež s tou podozrivou labuťou Diom, bola krásna Helena – najkrajšia z pozemských žien. Tá sa vydala za spartského (po Tyndareovi) kráľa Menelaa, neskôr ju získal s Afroditinou pomocou syn trójskeho kráľa Paris, potom sa strhla trójska vojna... ale o tom je celá Iliada.

            Dámy, Léda bola múdra ženská. Keby urobila s tou labuťou škandál, nemal by Kastor brata a Trója vojnu. A svet krásny mýtus. Diova finta je živá. Ak zbadáte muža vo vysokom postavení, ktorý predstiera, že je labuť, nedajte nič najavo. Čaké vás neobyčajné šťastie. Ak si to, pravda, nevšimne bulvár.