Mapa stránky

Štvrtok, 28 Apríl 2005 00:00

Už nejakých päťdesiat rokov patrí k dobrému tónu medzi intelektuálmi predstierať, že rozumieme nemeckému filozofovi Martinovi Heideggerovi.

Nie je nevyhnutné jeho diela čítať, veď kto by to kontroloval, že? Nutné je však pri počutí jeho mena zápaliť si cigaretu, inak človek vyzerá ako sedlák. Existencialisti (napríklad ako Heidegger) jednoducho musia fajčiť. V prípade, že ste jeho meno ešte nepočuli a nebodaj nefajčíte, tá cigareta vám pomôže nadobudnúť vhodný výraz tváre človeka dumajúceho o ničote a odcudzení, pričom prípadný kašeľ môže ilustrovať existencialistický postoj k bytiu. V pauze medzi dvomi záchvatmi kašľa sa odporúča poznamenať, že Martin Heidegger síce bol fašista, ale to, že mal židovskú frajerku naznačuje, že jeho brilantný intelekt zostal nedotknutý. Potom si môžete ešte položiť rečnícku otázku: „A kto je vlastne fašista... ?“ Ak to všetko urobíte, ste in (insajder, jeden z nás).

Martin Heidegger sa zaoberal metafyzikou bytia a netreba sa toho báť. Hoci je to nezrozumiteľné a navyše po nemecky, je to jasné ako facka. Existujú dva druhy bytia – jednak „das Seiende“, teda bytie hmotné (aj nehmotné), ale ukončené, nemenné – povedzme stôl, daňová sústava, predseda HZDS, a podobne, jednak „das Dasein“, teda bytie nedokončené, nehotové, meniace sa, otvorené. To je v podstate živý človek, tiež daňová sústava, vaše názory, a podobne. „Dasein“, ako názov naznačuje, je bytie „tu“, na konkrétnom mieste, vo svete („in-der-Welt-sein“).

Tu sa otvára priestor, aby ste sa v diskusii intelektuálne blysli. Stačí sa spýtať: „A nie je moje Dasein pre vás ´das Dortsein´? Lebo ja som tu (da), ale pre vás som tam (dort).“ Potom si môžete objednať ešte dve deci červeného a nechať ostatných nech sa s tým popasujú. Podľa Heideggera si vaše Dasein (z môjho pohľadu Dortsein) uvedomuje svoje bytie „in-der-Welt-sein“, ale nevie prečo ste tu, kto vás do tohto sveta uvrhol. Viete len, že sa to raz skončí, zomriete. Preto je vaše tragické Dasein, bytie, zároveň bytím konečným, smerujúcim k smrti – „Zum-Tode-Sein“. Ak ste to doteraz netušili, radšej si objednajte hneď ešte dve deci červeného. Lebo z bezdôvodnosti vášho bytia (nemusíte sa hneď urážať, ide o filozofiu) a jeho konečnosti vyplýva vedomie absurdity existencie a úzkosť. Preto intelektuáli toľko pijú (len primitívi pijú preto, lebo im chutí).

Málokto vie, že pokračovatelia Martina Heideggera, ktorí si neželajú byť menovaní (ale môžem vyzradiť v ktorej krčme sa schádzajú), rozvinuli jeho metafyziku bytia aj poza nové horizonty. Vzájomne si otvorili jeden pred druhým svoje Dasein, posťažovali sa na nadriadených, manželky, frajerky, neprítomných kamarátov, politickú situáciu, životné prostredie, Američanov, ceny benzínu a mnoho ďalších vecí vo svete (in-der-Welt). Svitlo im, že naše súčasné Dasein je nie len tragické, konečné a absurdné, ale aj veľmi znechucujúce, jednoducho „Zum-Kotzen-Sein“. A to až natoľko, že človek, keď naozaj fyzicky reflektuje na toalete svoje bytie, niekedy vyvráti aj vlastné argumenty a keď sa vráti ku stolu, nemá už čo povedať. Túto formu znechuteného bytia nazvali „das Kotzende“. Tento objav zmenil zásadným spôsobom existencialistickú filozofiu, aj keď to ešte väčšina filozofov netuší. Človek by neveril ako neuveriteľne plodné môžu byť niekedy diskusie intelektuálov.

Pokračovatelia Martina Heideggera sa rozdelili na dve skupinky (to sa dalo čakať). Neišlo pri tom o rozdelenie ideové, to ani nápad. Jedna skupinka sa rozhodla pokračovať ďalej v niektorom inom podniku, a tá druhá sa pobrala domov. Ani s filozofiou to netreba preháňať.