Mapa stránky

Piatok, 29 Apríl 2005 00:00

Každý pozná príbeh o Dávidovi a Goliášovi. Páči sa skoro každému, lebo pomáha vyvolať ilúziu, že tí zlí a veľkí sú poraziteľní. Ale kráľ Saul nemal Dávida rád, ako vedia tí, ktorí čítali prvú knihu Samuelovu.

Človek by sa nemal príliš pohoršovať nad biblickými postavami, ale kráľ Saul sa naozaj nechoval k Dávidovi, budúcemu judskému kráľovi, pekne. Presnejšie povedané, opätovne sa ho pokúšal zabiť, hoci mu dal za ženu aj svoju dcéru Míkal. Čím si to Dávid vyslúžil? Zrejme to začalo tak, že keď zabil toho Goliáša, tak „vyšli ženy zo všetkých izraelských miest, spievali, tancovali a výskali pred kráľom Saulom... a veselo si pospevovali: Porazil Saul svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc.“ Táto očividná disproporcia v jeho neprospech Saula popudila natoľko, že na druhý deň hodil po Dávidovi aj kopiju. Netrafil ho síce, ale už sa vlastne nikdy neukľudnil. Dávida však vymenoval za veliteľa a ten si vraj na svojich cestách počínal múdro. To malo následky: „Keď Saul videl, že si veľmi múdro počína, bál sa ho. Ale celý Izrael i Júda miloval Dávida, lebo on vychádzal a prichádzal na jeho čele.“ Aj jaj, a to už vôbec nemohlo dopadnúť dobre.

Saul ponúkol naoko Dávidovi svoju dcéru Míkal, ale Dávid tušil zradu a prehlásil, že on je iba bezvýznamný a chudobný muž a netrúfa si teda oženiť sa s kráľovou dcérou. Saul mu odkázal, že si neželá snubný dar, iba sto filištínskych obriezok, aby sa vykonala pomsta nad kráľovými nepriateľmi. Biblickí králi mávali zvláštny zmysel pre humor a Saul dúfal, že Dávida pri tom zabijú. Ako je známe, Filištínci neboli obrezaní a Dávid mal dve možnosti – dohodnúť sa s nimi, že sto z nich sa dá Dávidovi dobrovoľne obrezať, alebo ich sto pobiť a potom sa zmocniť tých podivných starozákonných skalpov. Rozhodol sa pre tú druhú variantu a doniesol ich kráľovi Saulovi dokonca dvesto. Medzi Filištíncami sa tak stal Dávid, ako isto tušíte, ešte populárnejším. Ale ani u Saula mu to nepomohlo, ako nám vraví Samuelova kniha: „Keď Saul videl a presvedčil sa, že Hospodin je s Dávidom a že ho Saulova dcéra Míkal miluje, ešte väčšmi sa bál Dávida. Tak sa Saul stal Dávidovým nepriateľom na celý život.“

Dávidove peripetie s nepriateľstvom kráľa Saula zaberajú potom ešte celý zvyšok prvej Samuelovej knihy. Pri jednej príležitosti daroval Dávid Saulovi život za naozaj zvláštnych okolností. Saul ho prenasledoval aj s tritisíc bojovníkmi v púšti Én-Gedí. Kdesi sa zastavili a Saul si odskočil (sám!) na potrebu práve do jaskyne, kde sa skrýval aj s druhmi Dávid. Ako tam čupel, Dávid sa k nemu prikradol a odrezal mu nepozorovane roh plášťa – ako dôkaz, že ho mohol zabiť, ale nechcel. Saulovi to bolo potom trápne a nachvíľu ho to aj obmäkčilo, ale naozaj iba nachvíľu.

Z väčšiny biblických príbehov plynie poučenie a z tohto hneď niekoľko: Niet účinnejšieho spôsobu ako si urobiť z nadriadeného nepriateľa, než prejaviť neobyčajné schopnosti. Niet účinnejšieho spôsobu ako si urobiť z nadriadeného nepriateľa, než zožať slávu a pochvalu, ktorá ho zatieni, navyše pred očami všetkých. Ešte horšie je, ak zožnete tú chválu a priazeň od žien. Niet účinnejšieho spôsobu ako si urobiť z nadriadeného nepriateľa, než ho prichytiť v zahanbujúcej situácii a potom mu prejaviť veľkorysosť.

Ak vás teda šéf vyzve, aby ste mu priniesli trebárs obriezky nepriateľov, urobte to, ale s jeho priateľstvom nepočítajte. Radšej buďte v strehu.