Mapa stránky

Štvrtok, 21 September 2006 00:00

Pri pohľade na nefalšovaný hnev moslimskej ulice a autentické rozhorčenie mnohých islamských duchovných sa nemožno ubrániť dojmu, že pápež Benedikt XVI. skutočne urazil všetkých jeden a pol miliardy moslimov. Čítanie mnohých komentárov v západnej tlači ten dojem iba utvrdzuje – Benedikt XVI. by sa mal všetkým moslimom ospravedlniť. A za čo vlastne?

Ak si nemáme myslieť, že chronicky popudlivá arabská ulica bežne číta a analyzuje filozofické a teologické texty z pera kardinála Ratzingera, dnešného pápeža Benedikta XVI., v pôvodnom jazyku, musíme prísť k záveru, že to bežne robia aspoň duchovní vodcovia zbožných moslimov na arabskej ulici – imámovia. Ale ani to nie je príliš pravdepodobné, pri všetkej úcte k určite skvelej jazykovej a filozofickej výbave všetkých islamských duchovných. Niekto to teda musí robiť za nich, niekto, kto je v mene všetkých jeden a pol miliardy moslimov ostražitý, počuje každé slovo z úst neveriacich, vidí každú karikatúru a hneď signalizuje každú ďalšiu urážku islamu – aby ju premenil na globálny pouličný hnev (a ak sa podarí, aj na nejaké to pálenie zástav, podobizní, kostolov, prípadne na zabitie nejakých spoluzodpovedných neveriacich). Niekto, kto je nepodplatiteľným okom a uchom proroka Mohameda na zemi, inak sa do nedá vysvetliť. Lebo tá urážka, ktorej sa dopustil Benedikt XVI. nebola zďaleka prvá, ktorá vyhnala moslimov do ulíc Káhiry, Islamabádu, Damasku, Teheránu, Ramalláhu...

.predchádzajúce urážky

Už v roku 1989 to bol napríklad román Satanské verše od Salmana Rushdieho, za ktorý nad ním vyniesol ajatolláh Chomeiní, autorizovaný Bič Boží na zemi, fatwu – príkaz na jeho zabitie. A moslimovia na mnohých miestach vyšli do ulíc, kričali, hrozili päsťami, niekde aj strieľali do vzduchu či ľudí a pálili knihy. V roku 1997 zasa protestovali indickí moslimovia v Šrínagare proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických neodstrániť sochárske zobrazenie proroka Mohameda v jeho vlastnej budove zo súsošia zobrazujúceho historických „zákonodarcov“ vrátane Mojžiša, Justiniána a Konfúcia. Žiadala to koalícia moslimských skupín. V Šrínagare, na opačnom konci sveta, lietali kamene a bolo množstvo zranených.

V roku 2002 urazil proroka Mohameda americký baptistický kazateľ Jerry Falwell, ktorý povedal, že Mohamed bol terorista – násilný človek a muž vojny, ktorý dal svetu opačný príklad ako Ježiš či Mojžiš. Okrem rôznych moslimských organizácií v Amerike explodovali od pohoršenia aj všetky ľavicové americké médiá a následne opäť aj povestná moslimská ulica v Afrike, na Strednom východe aj v Ázii. A opäť prichádzalo k pouličnému násiliu. Iránsky duchovný Mojsen Mojtahed Šabestari, reprezentujúci najvyššieho iránskeho duchovného vodcu Chameneího, vydal fatwu, v ktorej sa píše, že Falwell je „žoldnier a musí byť zabitý“, a povedal, že „smrť tohto muža je náboženskou povinnosťou...“ To všetko potom, ako sa zmätený a zastrašený Falwell moslimom ospravedlnil.

V roku 2005 sa objavila v časopise Newsweek nepravdivá historka (Newsweek sa neskôr ospravdlnil) o „spláchnutí Koránu v záchode“ v centre zadržiavania islamských teroristov na základni v Guantánamo Bay. Pouličné búrky a násilné masové výtržnosti sa rozšírili z Afganistanu cez Gazu a celý Stredný východ do moslimského sveta až po Indonéziu. Zomrelo najmenej 15 ľudí a zranených bolo omnoho viac.

Začiatkom roku 2006 vybuchol incident s karikatúrami zobrazujúcimi proroka Mohameda v obskúrnom dánskom magazíne. Davy moslimov na uliciach miest islamských štátov zúrili a vylievali si hnev na zástavách a okoloidúcich Európanoch. V Damasku horeli aj ambasády a moslimskí predstavitelia žiadali ospravedlnenie od dánskej vlády, ktorá s tým nemala nič spoločné. Žiadal to aj predseda vlády Turecka, ktoré ašpiruje na členstvo v Európskej únii. Svätuškárskym pohoršením nad „necitlivosťou“ karikatúr sa prezentovali aj ľavicové európske médiá či intelektuáli.

Sú tu však aj staršie „urážky“. Samozvaní islamskí predstavitelia v Taliansku sa napríklad pokúsili dosiahnuť zničenie drobnej a vzácenej fresky Giovanniho da Modenu z roku 1415 v katedrále v Bologni, lebo zobrazuje proroka Mohameda v pekle. Pokúsili sa tiež zakázať v školách Danteho diela a odstrániť z nich krucifixy, lebo vraj urážajú cítenie moslimských detí.

.hnev je teraz vážny

            Hnev moslimov na Benedikta XVI. je, zdá sa, naozaj vážny. Vo Veľkej Británii označil na demonštrácii pred Westminsterským opátstvom (kde inde!) britský islamský duchovný Al-Ghurabaa pápeža za „subjekt trestu smrti“. V Iraku sa organizácia Armáda Mudžahedínov vyhrážala, medzi inými vecami, „rozmlátením krížov v dome toho psa z Ríma“. V Kuvajte vyzvala dôležitá islamská internetová stránka na násilné potrestanie katolíkov. V Somálsku vyzval náboženský vodca Abubukar Hassan Malin moslimov, aby chytili pápeža a zabili ho na mieste. 65-ročná mníška sestra Leonella, ktorá sa už 40 rokov starala o chorých a biednych v Somálsku, bola asi najbližší náhradný cieľ namiesto pápeža. Dva dni po tej výzve ju štyria zamaskovaní muži zozadu zastrelili na ulici v Mogadiše. Jeden z vodcov al-Kájdy sa zasa nechal počuť, že „neverectvo a tyrania pápeža budú zastavené len veľkým útokom“.

            Bokom však nezostali ani niektoré autority svetskej moci. Napríklad aj pakistanský parlament ako celok prijal uznesenie, v ktorom odsudzuje pápežove slová a žiada ospravedlnenie. Salih Kapusuz, podpredseda vládnej (akože umiernenej) islamistickej strany v Turecku vyhlásil, že pápež „...má temnú mentalitu, ktorá prichádza z temnôt stredoveku. Je to úbožiak, ktorý nič nezískal z ducha reforiem v kresťanskom svete,“ a že vyvíja „úsilie, aby obnovil ducha križiackych výprav.“ Povedal tiež, a treba pripomenúť, že ako predstaviteľ krajiny, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii, že sa pápež týmto výrokom „zapisuje do histórie v tej istej kategórii ako Hitler a Mussolini.“

            K týmto hlasom sa pridali aj niektoré západné médiá, napríklad francúzske Le Figaro, či liberálny americký denník The New York Times.

V Gaze medzitým horia kresťanské kostoly, zhodou okolností nie katolícke, ale napríklad ortodoxné.

.čo vlastne pápež povedal?

Text prednášky Benedikta XVI. prinášame v tomto čísle týždňa, ale všetky tie protesty sa týkajú jedinej vety, ktorá v prednáške hrá iba vedľajšiu úlohu. Na úvod pápež citoval záznam rozhovoru, ktorý údajne viedol okolo roku 1391 byzantský cisár Manuel II. Palaelogos s akýmsi učeným Peržanom o kresťanstve a islame. Vetu, ktorá tak urazila všetky tie bdelé oči a uši islamu, vyriekol v tom rozhovore byzantský cisár a znie: „Ukáž mi, čo nové priniesol Mohamed a nájdeš iba zlé a nehumánne veci, ako napríklad to, že ti predpísal, aby si vieru, ktorú ti hlásal, šíril mečom.“ Rozhovor potom pokračuje ďalšími vetami, ktoré sú pre pápežovo uvažovanie omnoho dôležitejšie, ale tie si už protestujúci nevšímajú. Je takmer isté, že žiadny z moslimských duchovných, ktorých pápežova reč natoľko pobúrila, jej znenie vôbec nepozná – iba tú jedinú vetu.

Mimochodom, lebo aj to je dôležité, kto bol Manuel II. Palaelogos a v akých časoch viedol ten učený dialóg? Jeho Byzantská ríša bola v tých časoch už zredukovaná na fliačky územia utopené v mori expandujúcej Osmanskej ríše. Islam sa ani dovtedy nešíril filozofickými debatami a dohováraním, ale mečom a jeho sily predstavovali superveľmoc tých čias. Manuel II. žiadal zúfalo o pomoc Európu a Turkov sa snažil zadržať uzmierovaním a podobne. Pomoc neprišla a ani s chlácholením Turkov sa mu nedarilo. Na vetu o Mohamedovom prínose mal viac ako právo. Jeho Konštantinopol (Carihrad) dobyl nakoniec v roku 1453 osmanský sultán Muhammad II. Osmanské vojsko malo vtedy 100 tisíc vojakov a Carihrad bránilo iba 5 tisíc bojovníkov. Posledného Manuelovho následníka Konštantína XII. Turci zabili. Ich vojská pozabíjali všetkých v chráme Sv. Sofie (ktorý je dnes slávnou mešitou) vrátane detí a janičiari v meste zatiaľ znásilnili a povraždili tisíce mníšok. O tejto epizóde píše dosť podrobne aj Oriana Fallaci v knihe Sila rozumu. Tak skončila Byzantská ríša a Carihrad sa stal Istanbulom.

Benediktova prednáška však nie je o islame, ale o kresťanstva a o syntéze gréckeho chápania rozumu a kresťanskej spirituality. A o snahe oddeliť rozum od viery a relativizovať tak silu rozumu i pravdu, ktorú nazýva „dehelenizáciou“, čiže „odgréčtením“ a považuje ju za fenomén zničujúci pre vedu i civilizáciu. Boh je pre neho bytostne spojený s Logos, gréckym Rozumom, a nemôže preto konať nerozumne, teda ani žiadať šírenie viery násilím. Ak sa teda pápež pustil do krížovej výpravy, pustil sa do nej predovšetkým na strane Rozumu, ktorý nemôže inak ako konať Dobro a pustil sa do nej predovšetkým vo vnútri kresťanského sveta – proti kresťanstvu obratému o rozum a vede obratej o transcendentné pravdy. S väčším právom by sa teda mohli na neho uraziť napríklad iné kresťanské denominácie. Alebo napríklad „multikultúrna“ ľavica, ktorá podkopáva samotnú myšlienku o poznateľnosti pravdy, či väčšina relativistického akademického sveta.

.má sa ospravedlniť?

            V zásade tie davy volajú po násilí a páchajú násilie preto, lebo o ich viere niekto povedal, že sa šíri násilím. Zvláštny paradox. Má sa im pápež ospravedlniť? Už to urobil, i keď nemal v skutočnosti za čo a predovšetkým komu. Jeho prednáška nebola urážkou islamu ani moslimov, ale o to vôbec nešlo. Permanentne urazený islam je postmoderný fenomén. Nie je to ozvena stredovekého rinčania zbraní, ani krížových výprav, je to jav modernej globalizovanej a mediálnej doby. Nie je to dokonca ani agenda sporu medzi náboženstvami. Je to predovšetkým ideologická a politická agenda náboženstva transformovaného na politickú mytológiu. Predstavitelia politizovaného islamu sú na permanentnej výprave, ktorá hľadá zádrapku. Zádrapku potrebnú na vyhnanie ľudí do ulíc, na bezduchý rituál kolektívneho hnevu. Kolektívny hnev v uliciach je zasa potrebnou ingredienciou upevňovania ich moci nad tou dementnou masou. Je to orwellovský rituál. Kolektívny hnev v uliciach je však aj posolstvo adresované vyplašeným elitám Západu. Je to hnev na vypínač. Myslieť si, že vyviera z duší citlivých na svoju hlbokú vieru, je veľmi naivné.

            Ak na seba uvalíme vo svojom iracionálnom strachu z pouličného hnevu autocenzúru, ktorá nám znemožní hovoriť otvorene svoje názory na čokoľvek, vrátane náboženstva, ktoréhokoľvek náboženstva, prídeme o slobodu, prídeme aj o pravdu a nebudeme iba na kolenách. Budeme ryť tvárou v zemi.