Mapa stránky

Štvrtok, 29 Marec 2007 00:00

Resumé prípadu Cervanová pre poriadok: Vyšetrovatelia z Štb a následne aj prokuratúra komunistického štátu vystavali obvinenie obžalovaných a neskôr aj odsúdených v kauze Cervanová ako samonosnú stavebnicu. Nijaké materiálne dôkazy (DNA a podobne) o tom, že sa skutok (znásilnenie a vražda) stal, ani o účasti odsúdených na ňom neexistujú a neexistuje dokonca ani skutočný dôkaz, že nájdená a rýchlo spopolnená mŕtvola ženy bola naozaj zmiznutá študentka Cervanová. Celá samonosná konštrukcia vyšetrovateľov stojí a padá na vynútených priznaniach a vzájomných obvineniach, ktoré sú si navzájom dôkazom. Obžalovaní muži, korunná svedkyňa a všetci ďalší relevantní svedkovia ich všetky odvolali s tým, že boli ku krivým výpovediam prinútení. Obžalovaní muži i korunná svedkyňa boli v predpokladanom čase zločinu inde a majú na to zväčša aj svedkov a väčšinou sa navzájom ani nepoznali. Z policajných vyšetrovacích materiálov z prvých troch rokov po zmiznutí študentky Cervanovej, ktoré ležali celé tie roky utajnené v policajnom archíve a ktoré odmietol súd vziať do úvahy, vyplýva, že nik z odsúdených nebol medzi tromi stovkami ľudí, ktorých zistila ako polícia ako účastníkov diskotéky, z ktorej zmizla Cervanová. Celá konštrukcia príbehu údajného znásilnenia a vraždy je postavená tak, že ak sa vytiahne z nej jediná podpera, teda ak sa ukáže ako nepravdivá jediná výpoveď, jediné priznanie, jediné vzájomné obvinenie, zrúti sa celá jej stavba. Stačí použiť elementárnu logiku: Ak pri tom skutku nebol jediný z tých odsúdených, ktorí sa najprv priznali a obvinili iných, neexistuje dôkaz, že pri tom boli tí, ktorých obvinil. Ak pri tom skutku nebol čo i len jeden z ďalších odsúdených, neplatí ani jeho vynútené svedectvo. Ak pri tom skutku nebola korunná svedkyňa, neplatí ani jej (brutálne vynútené a neskôr odvolané) svedectvo o priebehu údajného zločinu – nebola svedkom nijakého zločinu. Ak tam nebola korunná svedkyňa ani ďalší odsúdení, nik nevie, či sa nejaký skutok stal, ani aký bol osud Cervanovej, ani či bola znásilnená, ani či bola zavraždená a ak bola, tak kto ju zavraždil. Čo sa vlastne stalo je otvorená otázka, na ktorú však nevie odpovedať nik z odsúdených, nemajú to ako vedieť, boli v tom čase niekde inde a Cervanovú s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nikdy nestretli.

Štyria zo šiestich odsúdených v prípade Cervanová sa podrobili testovaniu na polygrafe. Jeden z najrenomovanejších odborníkov na polygrafiu z USA hovorí, že všetci štyria testovaní muži hovoria pravdu, keď tvrdia, že nikoho neznásilnili ani nezabili a ani neboli svedkami podobného zločinu. A hovorí, že ten výsledok je mimoriadne jednoznačný. Mohlo by sa, čisto teoreticky, stať, že by sa niektorému z nich podarilo polygraf oklamať, ale to, že by sa to podarilo všetkým štyrom a natoľko dokonale, je prakticky vylúčené. Tých mužov neškolilo na podobné situácie KGB, tí muži sú normálni ľudia, ktorí vedia, že sú nevinní a ktorých takmer na smrť uštvala justičná konšpirácia, obludný omyl, či ešte obludnejšia nekompetentnosť (vyberte si). Tí muži hovoria pravdu.

Naozaj s tým dokáže slovenská justícia a najmä slovenská spoločnosť žiť?