Mapa stránky

Streda, 10 Október 2007 00:00

Globálne otepľovanie je téma, ktorá už dlho vyvoláva vo vedeckej komunite polemiky a do ktorej sa už zamiešalo aj priveľa politiky. A „celebrít“. Médiá väčšinou uvádzajú, že medzi vedcami vo veci globálneho otepľovania panuje konsenzus. Nie je to tak.

Aj keď tých, ktorí tvrdia niečo iné, environmentalistickí aktivisti a publicisti často zahriakujú a očierňujú, je ich veľa a patria medzi rešpektované vedecké autority. Napríklad častým katastrofickým obrazom, ktorý zaručene použije každá televízia keď je reč o globálnom otepľovaní, je rúcajúca sa ľadová stena topiaceho sa arktického ľadovca. Ľad sa tam však topí a zase pribúda každý rok, jeho masa sa každoročne mení až v rozsahu 16%, čo nie je presne obraz pomalého ubúdania masy vďaka skleníkovému efektu. Klimatológ Roger Pielke okrem toho tvrdí, že topenie sa ľadu v Arktíde je prejavom regionálneho otepľovania severnej hemisféry a na južnej pologuli v Antarktíde sa nič podobné neodohráva. Ten istý vedec tiež obviňuje panel IPCC, že zdeformoval dôkazy tým, že vedome vynechal vedecké výsledky, ktoré spochybňovali antropogénne globálne otepľovanie.

.hurikány a signatári

V médiách sa objavujú aj komentáre, ktoré pripisujú každý väčší výskyt hurikánov klimatickým zmenám spôsobeným človekom. Christopher Landsea, ktorý sa zaoberá výskumom hurikánov, však povedal o „časti IPCC, v ktorej je relevantná moja expertíza“, že „ja osobne nemôžem s čistým svedomím prispievať do procesu, ktorý vnímam zároveň ako motivovaný vopred pripravenými agendami a tiež ako vedecky nezdravý“.

Jeden z popredných autorov IPCC John Christy, ktorý je voči globálnemu otepľovaniu skeptický, napísal, že jednotliví prispievajúci autori majú veľmi malý vplyv a že „povedať, že 800 prispievajúcich (do správy IPCC) autorov či 2000 je posudzovateľov dosiahlo konsenzus o čomkoľvek, opisuje situáciu, ktorá nezodpovedá skutočnosti.“

V minulosti bolo tiež niekoľko podpisových akcií, v ktorých vedci a iní aktivisti prostestovali proti panike okolo globálneho otepľovania. Známa je napríklad „Oregonská petícia“, ktorú inicioval v roku 1998 fyzik Frederick Seitz a ktorú podpísalo vyše 17 tisíc ľudí. Kritici tvrdia, že mnohí signatári nemajú kvalifikáciu v oblasti klimatológie či fyziky. Organizátori petície však tvrdia, všetkých 17 tisíc signatárov má kvalifikáciu vedcov schopných posudzovať relevantné výskumné dáta.

Niektorí vedci spochybňujú nielen skleníkový efekt ako príčinu otepľovania, ale aj to, že sa vôbec dá hovoriť o nejakej klimatickej zmene. Patrí k nim napríklad bývalý profesor geografie na kanadskej University of Winnipeg Timothy F. Ball. Ten hovorí, že to, čo pozorujeme, nie sú zásadné zmeny klímy, ale dlhdobejšie a zvratné kolísania teplôt. Opiera sa napríklad o neodškriepiteľný fakt, že sa od roku 1940 asi do 70-tych rokov atmosféra ochladzovala a vedci už začali hovoriť o prichádzajúcej dobe ľadovej.

.podfuk, CO2 a doba ľadová

Najviac vedeckých kritikov katastrofických záverov IPCC síce nespochybňuje fakt, že prichádza k istému otepľovaniu, ale neverí, že ide o následky skleníkového efektu spôsobeného ľudskou činnosťou a špecificky emisiami CO2. Títo kritici sú spravidla presvedčení, že ide o otepľovanie spôsobené prírodnými činiteľmi a nie človekom. Napríklad profesor atmosférických vied na Colorado State University William Gray hovorí, že „toto malé otepľovanie je pravdepodobne výsledkom prirodzených zmien prúdení v globálnych oceánoc, ktoré sú spôsobované kolísaním salinácie (obsahu morskej soli) oceánov... Ľudstvo má s nedávnymi teplotnými zmenami málo alebo nič spoločného. Nemáme taký vplyv.“ A profesor Gray povedal aj ostrejšie veci: „Zastávam názor, že ´globálne otepľovanie´ je jeden z najväčších podfukov aké boli kedy spáchané na Američanoch.“ A tiež, že: „Toľkí ľudia majú osobný záujem na tej veci globálneho otepľovania – všetky tie veľké laboratóriá a výskum a všetko. Ide o to vyľakať verejnosť a dostať ďalšie peniaze na ďalší výskum.“

Profesor geológie a paleoklimatológ Tim Patterson z Carleton University v Kanade napísal, že: „V (geologickom) časovom rámci (ide o desiatky a stovky miliónov rokov, pozn. autora článku) neexistuje zmysluplná korelácia medzi hladinami CO2 a teplotou na Zemi. V skutočnosti keď boli úrovne CI2 viac než desaťkrát vyššie ao teraz, teda asi pred 450 miliónmi rokov, bola planéta na najhlbšom bode absolútne najchladnejšieho obdobia za uplynulých pol miliardy rokov. Ako môže niekto pri existencii takýchto dôkazov ešte veriť, že relatívne malý nedávny nárast hladín CO2 môže byť hlavnou príčinou nadávneho malého nárastu teplôt za uplynulé storočie?“

Astrofyzik Willie Scott hovorí, že závery IPCC a iných inštitúcií, ktoré veria na ľudský vplyv na klímu, sú zaujaté, lebo vážne podceňujú prirodzené klimatické zmeny, ku ktorým periodicky prichádza. Profesor atmosférických vied na slávnom MIT (Massachusetts Institute of Technology Richard Lindzen hovorí veľmi dôrazne, že nie sme vôbec v pozícií, ktorá nám umožňuje dôveryhodne pripísať nedávne klimatické zmeny hladine CO2 v atmosfére, ani predpovedať ako sa bude vyvíjať klíma v budúcnosti.

Vo výpočte renomovaných vedcov, ktorí sú k celej panike okolo globálneho otepľovania a katastrofickej zmene klímy skeptickí, by sa dalo ešte dlhšie pokračovať. Viacerí hovoria napríklad aj o vplyve intenzity kozmického žiarenia a veľa je takých, ktorí upozorňujú na rozhodujúci vplyv meniacej sa aktivity nášho Slnka. A sú tu aj vedci, ktorí zdôrazňujú, že otepľovanie, ak naozaj prichádza, neznamená katastrofu, ktorej treba zabrániť aj za cenu zničenia hospodárstva, ale prospech. K takým patrí veľmi známy klimatológ Patrick Michaels z University of Virginia i profesor Fred Singer z rovnakej univerzity, s ktorým prinášame rozhnovor.