Mapa stránky

Streda, 19 November 2008 00:00

10. októbra 1959 sa skupina asi dvadsiatich Palestínčanov tajne stretla v Kuvajte a vytvorili Fatah (alebo al-Fatah, čo je akronym pre Harakat Al-Tahrir Al-Watani Al-Filastani – Hnutie za národné oslobodenie Palestíny). Najvýznamnejším z nich bol Jásir Arafat, ktorý bol hlavou palestínskych študentov v Káhire v rokoch 1952 až 1956. Spočiatku sa Fatah obmedzil na vydávanie publikácií. Neskôr, v roku 1965, začal s podporou Sýrie robiť teroristické prepady izraelských cieľov. V roku 1969, keď sa Jásir Arafat stal predsedom OOP, mal podľa BBC už Fatah za sebou 2432 útokov na Izrael.

Vedenie Fatahu sa pokúsilo, opierajúc sa o veľké množstvo palestínskych ozbrojencov o politický zvrat v Jordánsku v roku 1970. Nasldovali veľmi krvavé zrážky s jordánskymi ozbrojenými silami vernými kráľovi a tzv. Čierny september v roku 1970 – veľká porážka síl Fatahu. Palestínske vedenie Fatahu vyhnali do Libanonu. Podľa tejto udalosti nazvali potom členovia Fatahu teroristickú skupinu, ktorá uniesla a zavraždila izraelských športovcov na olympiáde v Mníchove.

V 60-tych a 70-tych rokoch poskytoval Fatah výcvik širokému spektru teroristických skupín z Európy, Stredného východu, Ázie i Afriky a spáchal množstvo útokov proti izraelským cieľom v západnej Európe, často v spolupráci s európskymi a inými skupinami. Fath dostával v tých časoch zbrane zo Sovietskeho zväzu a bývalých komunistických krajín, ktoré mu zároveň poskytovali aj útočisko a miesto na oddych.

Vo svojom pôvodom základnom dokumente žiadal Fatah iba zničenie Izraela a nerobil si ambície na pásmo Gazy, ktoré vtedy patrilo Egyptu, ani na Západný breh, ktorý bol súčasťou Jordánska. To sa zmenilo po „šeťdňovej vojne“ v roku 1967, keď Izrael tieto teritóriá obsadil. Dokument sa potom zmenil a vyžadoval palestínsky štát na celom území Izraela, vrátane týchto teritórií.

Zvláštnu úlohu zohral Ftah aj v rozpútaní občianskej vojny v Libanone, ktorý sa stal, po vyhnaní z Jordánska, jeho základňou. Útoky Fatahu z územia Libanonu viedli k izraelskej invázii do južného Libanonu a Fath bol rozptýlený do viacerých krajín – Tuniska, Jemenu, Alžírska, Iraku a pod. Vedenie Fatahu sídlilo v rokoch 1982 až 1993 v Tunisku.

V roku 1993, po podpísaní dohôd v Oslo, sa mohla OOP a s ňou i Fatah vrátiť do Palestíny.

Medzi ozbrojené frakcie Fatahu patria Brigády martýrov al-Aksa, Tanzim a iné.

Fatah má satus „pozorovateľa“ v Socialistickej internacionále.