Mapa stránky

Piatok, 25 Júl 2014 13:59

Svetová politika obrátila list a zmenila sa. Na príčine je Rusko. Konflikt na Ukrajine nie je občianskou vojnou. Na jednej strane je totiž regulárna ukrajinská armáda a na druhej podozrivé zoskupenie nereprezentujúce žiadnu časť ukrajinskej spoločnosti, zoskupenie vytvorené Ruskom.

Konflikt na Ukrajine nie je občianskou vojnou. Na jednej strane je totiž regulárna ukrajinská armáda a na druhej podozrivé zoskupenie nereprezentujúce žiadnu časť ukrajinskej spoločnosti, zoskupenie vytvorené Ruskom. Šéfom „Doneckej republiky“ je napríklad Igor Strelkov, plukovník ruskej tajnej služby a veterán vojny v Čečensku. Bloger z Donecka, Rus Denis Kazaňskij, píše, že zvyšok tvoria kriminálnici a narkomani, choromyseľní veteráni čečenských vojen, pomätení kozáci a podobne. A z Ruska dovezení žoldnieri. Aj velenie majú v rukách špecialisti z Ruska. Do ich rúk z Ruska prúdia ľahké i ťažké zbrane a do sveta prúdi z Ruska ohlušujúca propaganda natoľko lživá, že pri nej bledne celá dezinformačná mašinéria zhrdzavenej sovietskej moci. Ale ukrajinský konflikt nie je ani lokálnou vojnou, akou bola ruská vojna s Gruzínskom v roku 2008. Na Ukrajine sa Rusko rozhodlo vyzvať medzinárodný poriadok, ktorý platil od ukončenia studenej vojny a premeniť na zdrap papiera aj vlastné zmluvné záväzky.

Celé desaťročie po kolapse sovietskeho impéria Európania a Američania verili, či skôr zbožne dúfali, že Rusko bude iné, že už nebude tou monštruóznou hrozbou z čias studenej vojny. Západ sa rozhodol utekať Rusku naproti. Zoskupenie G7 sa zmenilo (nezaslúženým) prijatím Ruska na G8. NATO zmenilo definíciu svojho poslania (brániť Západ proti sovietskemu Rusku) a ponúklo Rusku miesto pri stole Rady NATO a Rusko dostalo ubezpečenie, že na pôde krajín bývalej Varšavskej zmluvy nebudú umiestnené nijaké americké jednotky. Od počiatku to bol zo strany Západu sebaklam. Vladimír Putin sa rozhodol napľuť do podanej ruky Západu už dávno – bývalý dôstojník KGB vníma totiž podanú ruku ako prejav slabosti (aj ten neslávny Obamov „reset“ v roku 2009 tak vnímal). Dlho sa Američania aj Európania zdráhali vidieť realitu Putinovho Ruska, Putin totiž občas aj konštruktívne spolupracoval – ak sa mu to hodilo – napríklad v Afganistane. Ale Ukrajina, od Krymu až po masovú vraždu pasažierov letu MH-17, je hlasitým budíčkom pre celú západnú politickú triedu, ktorá sa snaží aj dnes strčiť hlavu radšej pod vankúš a budík zaklapnúť. Ten sa však zaklapnúť nedá. Vladimír Putin to nedovolí. Má v ruke, aspoň si to myslí, dobré karty. Tu sú:

Ceny energií po roku 2000 stúpli a ruská ekonomika, závislá na príjmoch z vývozu ropy a plynu, sa pozviechala. Rusko má viac peňazí na nákup všemožných citlivých technológií zo Západu a západné firmy ich ochotne predávajú. No a viac peňazí znamená tiež viac peňazí na kupovanie si západných politikov. Tí sa prostituujú tradične ochotne. Ako krikľavý verejný príklad tejto ochoty môže slúžiť bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý sa v decembri 2005, iba niekoľko týždňov po skončení svojej vládnej funkcie, stal členom vedenia Nord Stream AG – dcérskej spoločnosti ruského gigantu Gazprom (radil tiež Líbyjskej investičnej autorite či čínskemu ministerstvu zahraničia). Schröder oslávil tento rok svoju sedemdesiatku v Sankt Peterburgu a objať ho tam prišiel sám Vladimír Putin. Schröder nie je, samozrejme, jediný, ani ojedinelý. Fatálnou otázkou je, nakoľko dokáže ruskými peniazmi korumpovaná politická trieda Západu skutočne čeliť ruskej výzve. Jej časť si už totiž, tak to vyzerá, ľahla pred Putinom na chrbát.

Putin má však v ruke aj zlé karty, možno tie najhoršie. Nebyť príjmov z ropy a plynu, padne Rusko do ekonomickej priepasti a Putin to nemôže nevedieť. Nijaké územné zisky na Ukrajine, ani vybičované vlastenecké vášne nepomôžu. V Rusku vládne kleptokratická trieda mafiánskych oligarchov a Rusko čelí aj hrozivej demografickej kríze – od roku 1996 ubudlo v Rusku 6,6 milióna obyvateľov. Svet má do činenia s obrovskou krajinou, ktorú deformujú zvnútra jej vlastné imperiálne ambície a propagandou navodená nenávisť k slobodnému svetu, kombinované s tušením neodvratného postupného vyľudnenia krajiny. Nedobrá a pre zvyšok sveta hrozivá kombinácia.