Mapa stránky

Piatok, 24 Október 2014 16:17

Pravekí lovci druhu homo sapiens si nemohli dovoliť byť sprostí (asapiens). Teda mohli, ale nie beztrestne.

 

 

Ak chceli jesť, museli niečo uloviť. Nemali však ani také rýchle a silné svaly ako iní lovci (trebárs v tých časoch populárny šabľozubý tiger), nehovoriac vôbec o tom, že namiesto pazúrov mali trápne nechty a namiesto tých šabľových tesákov chrup dobrý akurát tak na vzájomné úsmevy. Ešte aj potenciálna korisť mala väčšinou svaly mocnejšie ako človek a niektorá mala ešte aj rohy a kopytá. Uloviť niečo pod zub s takými hendikepmi mohli pravekí lovci iba ak mali inú výhodu. Neznie to príliš pravdepodobne, ale tou výhodou bol výkonný mozog – intelekt. Omnoho výkonnejší, než mali tí konkurenti so šabľovými tesákmi a strašnými pazúrmi. Lebo ani šabľozubé tigre neboli sprosté, ale povedzme si rovno - pri svojej svalovo zubovo pazúrovej výbave nepotrebovali priveľa invencie, aby nehladovali. A povedzme si tiež, že tigrom ten úsporný intelekt stačil nielen na korisť s kopytami, ale aj na ulovenie pravekých lovcov druhu homo sapiens, ktorí neboli celkom sapiens (boli sprostí). Preto sa sprostejší lovci spravidla nedožívali ctihodného veku, ba ani fertilného (plodného) – boli zožratí skôr, než stihli splodiť malých pravekých lovcov. To plodenie však bola iba teoretická možnosť, lebo praveké lovkyne sprostých pravekých lovcov pod kožušiny pustiť beztak nechceli a medzi sebou ich volali, podľa toho, čo nosili z lovu domov, "vegetariáni". To veru nebola v tých časoch, keď ešte nikto nečítal rady doktora Bukovského a paleolitické lovkyne netrpeli anorexiou, nijaká lichôtka. Sprostí lovci si v paleolite jednoducho nevrzli. Treba tiež podotknúť, keď už sa venujeme tejto úvahe o paleointeligencii, že dnešní, teda neolitickí lovci môžu byť pokojne sprostí ba i veľmi sprostí, lebo s puškou na úspešný lov priveľa rozumu netreba. Aj detí mať môžu koľko len chcú, hoci je zvýšená pravdepodobnosť, že tiež budú sprosté (ono sa to dedí). Samozrejme neplatí, že všetci neolitickí lovci s puškou sú automaticky sprostí. Samozrejme, že nie sú. Vravím len, že pokojne môžu byť aj sprostí (a to bez ohľadu na funkciu, ktorú inak zastávajú) a predsa s tou puškou niečo ulovia a aj tie deti mať môžu. Koniec koncov, búchačka v ruke nahrádza spoľahlivo intelekt aj v iných sférach spoločenského života, nie iba v lese.

 

Ale dosť bolo o vzťahu strelných zbraní k plodeniu sprostých detí (je zložitejší, ako to na prvý pohľad vyzerá) a vráťme sa k evolúcii. Nejako sa musíme z paleolitu dostať do neolitu, teda do súčasnosti, a ide o to, aby sme nestratili niť. A evolúcia, ako je známe, zatiaľ nikdy nestratila niť.

Oteplilo sa

Paleolitickí lovci boli teda veľmi inteligentní, a mali tiež veľmi bystré deti, inak by sme tu dnes neboli. Ak by neboli veľmi inteligentní, pomreli by buď na podvýživu (v dobách ľadových nebolo zeleniny ani ovocia, ba ani tofu nebolo), alebo by ich fakt požrali bystrejšie a najmä mocnejšie dravce. Pravda, tých inteligentných detí nezvykli mať príliš veľa (toto sa od paleolitu príliš nezmenilo). Keď sa klíma umúdrila a oteplilo sa (paleolitickí lovci si nemysleli, že to spôsobili oni – ako som spomenul, boli veľmi inteligentní), ľadová doba pominula. Paleolitickí lovci chvíľu ešte úspešne lovili a zbierali rastlinné vitamínové doplnky, všimli si však, že zvieratá sa dajú aj domestikovať, a potom ich už netreba loviť. Ešte predtým, než sa tak stihlo stať, pochopili situáciu vlky, pridali sa k paleolitickým lovcom a rekvalifikovali sa na psov. Pre bystrých lovcov, ktorí sa pre zmenu rekvalifikovali na pastierov, bol už potom iba krok od toho, aby si všimli, že sa dajú pestovať aj rastliny. Najlepšie sa na to hodila tráva, ktorú nestihli požrať domestikované zvieratá. Tráva, keď ju nespasú, dozrieva na také praveké obilie. Zrodila sa civilizácia, postupne nastal neolit a treba zdôrazniť, že to umožnila inteligencia paleolitických lovcov. Pred príchodom civilizácie boli ľudia takou Mensou v kožušinách. Zlaté to boli časy.

Prichádza civilizácia

Ľudia sa usadili (nie všetci, niektorí si totiž do dnešných čias uchovali paleointeligenciu a žijú šťastne v buši), stali sa z nich poľnohospodári a začali si stavať príbytky, lebo jaskyne boli čoskoro preľudnené. Ľudí totiž pribúdalo, lebo stravy bolo dosť, i keď najmä bezmäsitej, a detí bolo treba viac, aby mal kto na poli robiť. Už ani nevadilo, ak boli náhodou sprosté, na poli sa to stratilo. Všetky prvotné civilizačné výdobytky, vrátane takých vynálezov ako koleso, ľudia zvládali hravo, lebo hoci už nastal neolit, boli ešte stále veľmi inteligentní. Ľudstvo neosprostievalo tak rýchlo, ako sa civilizovalo, ale nakoniec sa mu to podarilo. Evolúcia, ako som už spomenul, nestratila niť, a reagovala na osprostievanie ľudí vynálezom Gaussovej krivky, ktorá umožnila, aby sa ľudská inteligencia podľa nej usporiadala a zostala tak, na jednom jej konci, popri mase tých trochu hlúpych až veľmi hlúpych, aj malá hŕstka veľmi inteligentných, takpovediac paleointeligentných. Evolúcia pochopila, že aspoň tá malá hŕstka je potrebná, aby prežila aj tá masa tvoriaca zvyšok Gaussovej krivky, a tiež aby civilizácia pokračovala, lebo, ako sme už spomenuli, evolúcia nedovolí, aby sa jej pretrhla niť.

Civilizácia priniesla mnohé úžitky. Medzi nimi, vďaka poľnohospodárstvu, najmä stravu bohatú na sacharidy. Tá zabezpečila potom aj civilizačné výdobytky (nazvime ich druhotné) ako sú zubný kaz, osteoporóza, ateroskleróza, hypertenzia, inzulínová rezistencia a cukrovka 2. typu, infarkty myokardu, obezita, celiakia, autoimúnne ochorenia najrôznejšieho druhu, Alzheimerova choroba a mnoho ďalších, rovnako atraktívnych vymožeností. Že ide výdobytky civilizácie dokazuje aj to, že kedykoľvek sa ktorýkoľvek zo zvyšnej hŕstky paleolitických ľudí – austrálsky aborigén, bušmen z púšte Kalahari či Inuit – dostane nie z vlastnej viny k civilizácii a jej strave, hneď získa aj všetky spomenuté civilizačné výdobytky. Inak povedané, stlstne a ochorie.

A možno odchádza

Je ale čas vrátiť sa k paleointeligencii, kým celkom nezmizne zo sveta. Už je teda jasné, že v neolitickej civilizácii nevadí, keď sú ľudia sprostí, ani keď majú sprosté deti. Už sa na sprostosť nezomiera, ako v tom nemilosrdnom paleolite, a ani neolitické ženy už nie sú také prieberčivé čo sa týka intelektu svojich sexuálnych partnerov a berú dokonca aj vegetariánov. A to je ten najväčší civilizačný výdobytok – možnosť, aby bol človek hlúpy bez toho, aby to ohrozovalo jeho život, a tiež možnosť odovzdať svoju hlúposť aj deťom. A nie iba jeden človek smie byť hlúpy, ale masa ľudí, milióny ľudí, ľudstvo ako také môže byť beztrestne hlúpe. Môže tak prosperovať ďalej vďaka tej hŕstke paleointeligených kreatívcov krčiacich sa na hornom konci Gaussovej krivky. Tí vymýšľajú stále nové technologické a medicínske hračičky, aby sa masám sprostých žilo ľahšie a bezpečnejšie a hľadia pritom dolu Gaussovou krivkou s ťažko skrývanou nechuťou. Najnovšie (asi takých tisíc rokov) sa zdá, že si to evolúcia s tou niťou, ktorá sa nemá pretrhnúť, môže rozmyslieť, spomenie si na Darwina a prirodzený výber, masová hlúposť sa jej zunuje a vráti ľudstvo do paleolitu vo veľmi zredukovanej podobe. Uvidíme.

Možnosť a právo byť sprostý a nezaplatiť za to životom je bezpochyby najvýznamnejší výdobytok civilizácie a mali by sme si ho vážiť.

Myslel som túto úvahu celkom vážne? Samozrejme, že nie, iba trochu.