Mapa stránky

Muži slov sa ocitajú pred súdom zriedka. Bohužiaľ. Dokonca si ich ľudia vážia aj vtedy, keď ich slová spôsobili moria nešťastia a utrpenia. To ruky držia zbraň a stláčajú spúšť či hrdlo obete - slová, tie sú len zachvením vzduchu, čerňou na papieri. Kto ich usvedčí zo skutkov rúk? Ale nič naozaj hrozné v ľudskej histórii sa nezačalo bez nich, bez mužov slov. Nie, nemám na mysli tých, ktorí vydávajú príkazy iným, ktorí potom zabíjajú. To nie sú muži slov, ale skutkov, lebo príkaz je to isté ako stlačenie spúšte. Myslím na tých pravých mužov slov - spisovateľov, rečníkov, básnikov, novinárov, historikov, filozofov. No povedzte, čo môže byť úctyhodnejšie ako taký spisovateľ? Inžinier ľudských duší, svedomie národa, múdry a citlivý zároveň? (Samozrejme, že múdry a citlivý - ako by inak mohol byť spisovateľ?)

Čítať celý článok...
 
Nedeľa, 25 Apríl 1999 00:00

Zdalo by sa, v tom vášnivom virvare silných slov, že pravdy o Kosove sú najmenej dve, až tri. Tá jedna je pravda Slobodana Miloševiča, agentúry Tanjug a politikov ako pani Malíková. Tá druhá je pravda vedenia NATO, pravda Európskej únie a trebárs pravda slovenského premiéra Dzurindu a slovenskej vlády. Tá tretia, najobskúrnejšia, je pravda tých, ktorí, predstierajúc objektivitu, tvrdia, že vina je na oboch stranách. Hra na viacero právd je obľúbenou hrou morálnych relativistov. V tomto prípade je to ale hra veľmi nemravná. Inak by sme museli prijať, že pre objektívneho pozorovateľa tu stáli aj v minulosti proti sebe - rovnocenne - pravda Stalinova a pravda tých miliónov vyvražďovaných v jeho gulagoch, či pravda Hitlerova proti pravde jeho židovských obetí, a nebodaj pravda Pol Potova proti pravde obetí jeho Červených Khmérov.

Čítať celý článok...
 

Nemám rád Reného Descarta. Nie je to nič osobné, nikdy sme sa nestretli a natoľko ho ani nepoznám. Ale vážne dôvody pre to mám hneď dva. Začnem tým, že René Descartes je spoluzakladateľom novodobej racionalistickej tradície vo všeličom, i v politike. Jej výsledkom je sociálne inžinierstvo a všetky obludnosti veľkých ideologických projektov dvadsiateho storočia - veď viete čo všetko mám na mysli. Pripúšťam však, že to Descartes nemohol v sedemnástom storočí predvídať. Politický racionalizmus nechajme preto na chvíľu stranou. Ten druhý dôvod mojej nevôle je síce tiež výsledkom Descartovho racionalizmu, ale netýka sa politiky. Týka sa toho, čo si René Descartes myslel o zvieratách.

Čítať celý článok...
 
Nedeľa, 15 November 1998 00:00

Už sú to roky - a zdajú sa byť bez konca - čo vládne hnutie obdarúva Slovensko elitou. Čo Slovensko, celý svet sa musí cítiť bohatší, lepší. Ako elitná vlna za vlnou prichádzajú noví poslanci reprezentovať hnutie a každá ďalšia volebno-nominačná destilácia prináša čistejší a zároveň diferencovanejší i homogénnejší stranícky materiál. Odpadlíci sú už odpadnutí, vyradení z chovu povedal by kynológ, a čerta starého už niekoho zaujíma, či odpadli sami, precitnúc ktorési ráno z družnej hnuťovej opice, alebo či boli odpadnutí bez vlastného pričinenia.

Čítať celý článok...
 

Asi treba najprv stratiť pár slov o bežnom občanovi ako takom. Súdiac podľa toho, čo o jeho súdnosti súdia mnohí, ktorí o ňom a politike špekulujú, píšu do novín a vôbec kdekoľvek rečnia, je to veľmi obmedzený tvor. V porovnaní s nami (lebo nik z nás prirodzene nie je bežný) je na tom ešte horšie, ako bežný prací pášok, keď ho prirovnávajú s inými, nebežnými. Bežný občan vraj vo všetkom zaostáva, nič zložitejšieho nechápe, unikajú mu súvislosti, dá sa ľahko ohlúpnuť. Ani si už nepamätám, koľkí priatelia ma zahrnuli počas tých uplynulých mesiacov a rokov dobre mienenými radami ako na neho, bežného občana, ísť.

Čítať celý článok...
 
Stránka 51 z 55